O čom premýšľaš? .................o ničom (alias nechápem, čo mi to sakra behá hlavou)

Všetko odíde. Keď tu nebudeme, tak to tu už nikdy nebude také ako predtým.
Asi to odíde s nami.
Kde sú teda sny, keď nesnívame? A kam zmizne tieň?
Možno tu bez nás nič pekné neostane.
A možno sa to nikomu nepáči. Už nechceme byť ľudskými a ľudí v sebe zabíjame.
Chceme byť psami, čo len žerú a spia, chceme byť nesmrteľnými chrústami, či letiacimi vtákmi.
A tak zabíjame všetky zvieratá, aby sme sa nimi mohli stať my.
Každý sa hrá na melanchóliu a ľútosť. Nič iné nemá váhu, ani radosť, ani úspech. Tie totiž vzbudzujú len závisť.
Tak sa znovu stávame len psami, ktorí chcú ten krajší kúsok mäsa. Len jesť a žiť.
V tom máš zmysel a neutečieš. Keď už raz chceš byť zvieraťom už neprestaneš.
A pritom stále hráme tú hru na ľudí. Je to jediná zábavka. Lebo už nevieme byť ľuďmi naozaj.
Preto tie pekné veci od nás odchádzajú. Sú pre nás nepolapiteľné, lebo sú len pre ľudí. Ostali nám len obrazy a chvíľková radosť.
Pesmistické myšlienky nájdeš ľahko a spomienky ostávajú len smutné.
Víťazí strach. Lebo sa bojíme, že to dobré zase odíde. Keď je zle, praješ si len dobré. A keď je dobre, tak sa bojíš.
Bojíš sa, že tá chvíľka dobra odíde.
Tak je to stále, zas a znova.
Aj keď premýšľame o všetkom, tak to odíde.
Odíde a my sa staneme znovu zvieratami, ktoré nepremýšľajú o ničom.

 Blog

5 0 1 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu