I.kapitola:Normálny život
V jednej malej dedinke žije jedno malé dievčatko.Volá sa Katy Lendrová.Je to tiché a pokojné dievčatko.Keďže je dobrá a poslúcha na prvé slovo ako jej mama prikáže, má aj veľa, veľa dobrých kamarátov, ktorý vždy stoja pri nej a ona stojí vždy pri nich.Ale má aj jednu nemú kamarátku.Volá sa Alenka.Ani nerozpráva, ani sa nehýbe.Je to totižto bábika, ktorú Katy dostala na svoje 3.narodeniny.Odvtedy s ňou všade chodí, rozpráva sa s ňou ako keby bola naozaj živá a aj keď je už dobre ošúchaná, Katy sa s ňou stále hráva.Má krásne dlhé a blonďavé vlásky, ktoré sa jej na slniečku vždy krásne lesknú.Na Katy je zaujímavé to, že už keď mala 2 roky vedela povedať ale aj napísať veľa, veľa slov.
V jeden slnečný deň sa malá Katy aj s Alenkou šli poprechádzať po záhrade.Videli tam plno zaujímavých vecí napríklad videli, ako sa motýle naháňali vo vzduchu, neskôr počuli, ako sa vietor hnevá na podbele a nakoniec Katy začula vrčanie auta dedka s babkou.Vybehla aj s Alenkou zo záhrady von, aby sa uistila, že má pravdu.
, , Dedko, dedko, aká som rada, že ste prišli , “ povedala Katy keď zistila, že ju sluch neklamal a rýchlo to šla oznámiť mamičke.
Keď sa to mamička dozvedela, rýchlo prestrela na stôl, aby sa mohli všetci spolu naobedovať.
, , Obed je na stole! “ zvolala mamička.
A tak všetci zasadli ku stolu.Katy si Alenku posadila na vedľajšiu stoličku, aby bola pri nej aj keď obeduje.Keď sa všetci naobedovali, sadli si do obývačky a Katy im rozprávala, aká bola besiedka v škôlke, aká bola jej nová spolužiačka Jessica, akú majú novú pani učiteľku v škôlke, ...A bolo toho ešte oveľa, oveľa viac.Katy sa pri tom rozprávani tak unavila, že keď si večer ľahla do svojej postielky s Alenkou, v tej chvíli zaspala.Na druhý deň sa Katy zobudila o 12.00.Keď zbadala, že sa zobudila tak neskoro, rýchlo si zavičila, umyla si zúbky a tvár, obliekla sa, zobrala Alenku a išla pohľadať mamu že sa s ňou ide von vyšantiť.No mamičku nie a nie nájsť.Prehľadala už celý dom a v tom ju napadlo pozrieť sa, či nie je v garáži aj s ockom a či sa náhodov nerozprávajú.Ale čo zbadala keď vyšla von? Bola tam mamka, ocko, babka, dedko a dokonca aj jej kamarátky Jessica, Lucy a Kate.
, , Všetko najlepšie k narodeninám Katy.Práve dnes máš už 7 rokov.“
Katy zrazu ostala stáť ako keby skamnela.Od úžasu nevedela čo má povedať a tak povedala len:, , Ďakujem.“
Keď jej všetci pogratulovali a mamička jej ako prvá dala darček – školskú tašku – až vtedy si spomenula, že má narodeniny a že už pôjde do školy.Dostala strach.
, , Mami ja nechcem chodiť do školy.Ja do školy nepôjdem.Budeš ma doma učiť ty.“
Zrazu sa Katy rozplakala a hodila sa mamičke do náručia.
, , Neboj sa Katy.Keď ja som mala toľko rokov čo ty, tiež som sa bála ísť do prvej triedy, ale moja mamička mi povedala, že po niekoľkých dňoch sa mi tam zapáči. Hádam si to za ten rok rozmyslíš, či nie? “
, , Ja neviem mami.Mám strach s pani učiteľky.A...a...ale vy ste sa v škole v tej dobe neučili také ťažké čísla ako teraz.Či áno? “
, , Katy, čísla v matematike sa nemenia.Neboj sa matematika v prvom ročníku je ľahká.Naučíš sa to raz - dva.
, , Myslíš? “
, , Jasné.Veď ty si šikulka.“
Keď Katy prešiel strach povedala svoju rozhodujúcu vetu:, , Idem do školy.“
(Ešte to nieje celkom dokončené.)
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
1
whatsername8
28. 5.mája 2009 19:10
milé....ja som zo svojho prveho školskeho dňa sice strach nemala, ale školy sa niekedy desim teraz
Napíš svoj komentár