Ranný budíček bol rovnako otrasný ako predošlé.V celom pluku sa ozývalo frflanie, nadávky a ospalé nariekanie- vojaci ešte neboli zvyknutí na taký tvrdý režim.Plukovník prešiel táborom a na tvári mal zvláštny výraz.Tváril sa ustarostene, otcovsky no zároveň nechcel dať na sebe poznať nervozitu.Podľa rozprávania starších kolegov som sa dozvedel, že patril k elite štábnych dôstojníkov Napoelona. Bol to vysoký vetrom ošľahaný muž a na krku mal nápadnú jazvu.Vraj mu ju spravil taliansky kavalerista, no následne nato, skončil napichnutý na jeho šabli. Bol múdry, predvídavý a dôsledný. Plnil všetky príkazy nadriadených, no zavše si potichu zanadával nad ich obsahom.Tentoraz bolo jasné, že nás čaká boj.Čakalo nás ešte asi 15 kilometrov pochodu.Tam sme sa mali stretnúť s Rakúšanmi.Stále som myslel na dievča z predchádzajúceho dňa.Zistil som, že ja idiot som sa jej nespýtal na meno.Túžil som po jej blízkosti. No v tejto chvíli nás čakal boj!Náš seržant zhromaždil najprv náš prápor a následne nás zaradil do pluku.Až teraz som si všimol ako nás je veľa.Nedovidel som na koniec, naša rota bola na začiatku, ale mohlo nás byť cez 8 tisíc, čo mi neskôr potvrdil chlapík od provianťákov.Pochod nebol taký unavný ako včera takže na planinu sme dorazili pomerne čerství.Medzi nováčikmi vládlo napätie, ktoré by sa dalo krájať. Všetci očakávali ako sa vrhnú do boja a zaženú tých úbožiakov späť.Bolo však cítiť i strach medzi tými málo odolnými.Sformovali sme sa do línie.Vedľa seba stálo 15 práporov a za každým prvým vojakom stáli ešte traja ďalší.Ďalších 15 práporov stálo za nami asi v trojmetrovom odstupe a ešte sa formovali.Ja som stál v prvo slede, ale až ako tretí v poradí.Ľutoval som tých vpredu.Bolo mi však divné, že sme tam samy.Nikdy kavaléria ani delostrelci, keď sa tu zrazu zem začala otriasať.Vedľa nás sa prehnal známy maršal Murat so svojími kyrysníkmi tak nečakane, že prvý voj našej línie sa zavlnil.Seržanti bliakali aby sme stáli rovno a kone sa neúnavne hnali okolo nás.V ďiaľke sa čosi mihalo.stáli sme mierne na kopci a svah sa mierne zvažoval hodných pár kilometrov nadol. Videl som oblaky prachu a vo vzduchu hvízdanie.Zamrzla mi krv v žilách: rakúske delá!!Našťastie mierili dosť nešasťne a gule dopadali buď ďaleko pred nami a vyhadzovali do vzduchu spŕšky hliny alebo ďaleko za nás a duneli tam v tráve.Čakali sme.Mrvil som sa lebo mi nesedela dobre patronoška na pleci no nemohol som sa hýbať.Po chvíli som začul : Vpred!.Kolóna sa pohla.Mierili sme priamo proti delám.Z ľavého krídla sa tiež ozvali delá- to boli už naše a nezostávali tým rakúskym povaľačom nič dlžný.Pomedzi predných vojakov som zbadal kolónu idúcu proti nám.Mali tmavé uniformy a výrazné klobúky-Rakušáci- pomyslel som si. Keď sme sa priblížili na niekoľko desiatok metrov zaznel povel na zastavenie.Už to príde, každú chvíľu to príde a ja budem možno mŕtvy.Bol som dosť statočný, no vnútri mi horeli všetky orgány.Prvý rad pokľakol a spolu s druhým radom namierili na nepriateľa a po rozkaze vypálili ohlušujúcu salvu.Zavalil nás obrovský kúdol dymu z druhej strany sme počul výkriky a duté padnutia- očividne sme sa trafili.Prišiel rad na nás.Keď sa muškety spustili do vodorovnej polohy a dym sa rozplynul stále pochodovali na nás a bolo vidieť medzery, ktoré sa pomaly zapĺňali.Páľ!Vypálili sme sa opäť oblak dymu. Trochu ma pridusil no húževnato som nabíjal.Hneď ako som skončil už boli nastúpené prvé dva rady a išli páliť, keď to prišlo.Rakúšania očividne prišli dosť blízko a vypálili skôr.Začul som svišťanie a hlasné výkriky-mnoho vojakov z prednej línie padlo na zem a zvyšný opäť pálili.Bolo to peklo. Horúci dym a pach krvi bol strašný no držali sme sa.Keď som pohliadol v vpravo zistil som, že naše celé ľavé krídlo sa začalo stáčať a obchvacovať celú armádu.To isté sa dialo i na pravo. Vtom sa do boja prihnali naša kavaléria. Medzitým, ako sme zapĺňali rady po zasiahnutých sa ozval príkaz na nasadenie bodákov- teraz sa uvidí kto z koho pomyslel som si a díval sa na kyrysníkov ako rozprašujú ešte stále početnú nepriateľskú armádu a krídla nášho voju ako obchvacuje nepriateľa- toto mohol vymyslieť len cisár napadlo ma a už som na rozkaz vyrážal s nabitou zbraňou vpred. Len čo sa rad trochu rozostúpil vypáli som sa prvého Rakúšana a ten so skrivenou tvárou padol, napichol som ďalšieho čo prišiel po ňom a ďalších- bolo ich veľa príliš veľa- no bolo vidno, že sa boja.Vtom opäť salvy.Neopatrne som vystrčil hlavu a na konci Rakúskej armády som zazrel známe francúzske uniformy-celá armáda bola oklieštená a oko sa sťahoval drážal som bajonety nepriateľa cítil som občas, že sa mi niektorý šuchol o rukáv, prípadne ma poranil, no adrenalín v krvi ma zbavoval bolesti.Všade bolo kopec mŕtvych ranených a vojaci sa nemilosrdne zabíjali.Nevedel som koľko času uplynulo no vedel som, že to dlho nepotrvá.Ich línia sa trhala.Následne na to som zbadal prvé ruky vystreté k nebu a zvesené štandardy-vzdali sa.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
