Celý Pyrenejský polostrov bol pod kontrolou Venickej (Benátskej) armády, až na pevnosť Leon na severozápadne. Prístup bol dosť problematický, lebo sa pred južnou bránou tiahla rieka s jediným mostom, pred ktorým manévrovali španielske vojská o sile troch plukov. Akýkoľvek útok by bol rozdrvený už na moste. Ďalšia cesta viedla od západu pričom bolo potrebné obísť mohutné pohorie. Sem bola vyslaná 3. armáda, ktorá rýchlo toto pohorie obišla. Do cesty sa jej však hrdinsky postavila Mauevrova armáda, ktorá si bola istá víťazstvom vďaka početnej prevahe-omyl. Španiely mali vo svojich radoch 80% násilne zrekrutovaných roľníkov, ktorí boli biedne vystrojený ešte horšie bola na tom ich morálka. Benátačania sa podľa správ roľníkov z dobytého územia správali k ľudu zhovievavo, ba priam priateľsky. A Španiely od nich vymáhali stále čoraz vyššie dane. Po útoku Mauerových vojakov sa celá línia pri náraze na husté rady ťažkých feudálnych pešiakov rozpadla a vojaci ich rozlámali ako triesky pričom prenikli stredom do tyla tak rýchlo, že generál nestihol utiecť a bol zabitý. Po tomto oslabení južného krídla sa zvyšné vojsko rýchlo prepravilo na na druhý breh cez neporušený most. Na Španielov zaútočili mohutných obchvatom pravého krídla, ktorý previedla kavaléria pričom pechota zaútočila priamo na stred zostavy a tak bola Španielska armáda rozprášená. Zvyšné jednotky sa vzdali a ochotne odišli do zajatia.(po 5 mesiacoch boli prepustení). Víťazoslávne vpochodovanie do pevnosti zavŕšilo hegemóniu Venície nad Pyrenejským polostrovom a otvorilo cestu do Strednej Ameriky.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár