nevinný smútok, či hlboký žial,
slzičky trblietavé v očiach kútku,
i ty si ich často mal.
Žial odchádza, trápenie poľaví,
chceš byť sám v túto chvílu,
tvár mokrá padá do dlaní,
do nich vyplačeš svoju vinu.
Pocítiš úľavu,
smútok odplavil vodopád sĺz,
pozdvihi hlavu
a teraz sa zasmiať skús.
Veď smiech predsa má tú moc,
prekonať piliere železného mosta,
ako mesiac prežiari tmavú noc,
na tvári vyschne slzička prostá.
Báseň
Komentuj
4 komenty k blogu
1
tinka23
12. 3.marca 2009 21:12
och...do tejto básne som sa asi zamilovala práve...bože, až ma stislo pri srdiečku...táto sa ti podarila...ďakujem že som si to mohla prečítať
3
Jezisi Danko kde ty beries namety...pises naaadherne, vzdy je nieco, co ma pri tej basni chyti...tam za srdiecko...neuveris, ze mi az slzicka vybehla...si super, pis pis pis pis piiiiiiiiiiis
Napíš svoj komentár