znovu preplietla naše životy do praclíka
neskutočnosť ktorou mlžíš všetky svoje vlastnosti
a úsmev ktorým ma ešte stále úspešne klameš
hrudy soli ktoré máš miesto očí
no v skutočnosti by mali byť tvojím svedomím
na mňa žmurkajú rytmicky
a pomáhajú mi dodržiavať kroky
lebo som nemotorný retríver
tešivým pohybom zadnej nápravy
zhadzujem riady
a nechápem konceptom konštruktívnej kritiky
skáčem z nohy na nohu
robím ťa nešťastnou
ozvena tvojho odpustenia ma venčí Bratislavou
ktorá ma svojou mrazivou sychravosťou privítala s otvorenou náručou
vrelosť ktorú spoznávam nad šálkou čaju
rozdrásaná pohármi vodky
ako strúhadlo na syr
hladkajúci jemnú tvár tohoto stvorenia
ktoré je ešte stále silnejšie ako ja
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
antifunebracka
1. 9.sept. 2017 16:46
Básne o láske sú klišé.
Napíš svoj komentár