žiadal som si
bodliak
v plnom kvete
dobodal si dlaň
nedokázal vziať si jeho šťastie
jeho divokosť
ktorou sa mi smeje
ktorou ma opíja a inšpiruje
prostý a krásny
ako v tú noc
keď som preliezol plot
k improvizovanému weé cé
stál mi v ceste
a ja už som zabudol
ako veľmi sa mi chce ...
chcel som potešiť tvár
ktorú už nespoznávam
mor mi ju vymazal z tváre
ako cudzie príbehy
moje vlastné vášne
kyticou bodliakov
zdobím svoje riadky
svoje omyly
potešila by ťa vtedy?
a teraz ?
po mesiacoch mlčania a bdenia
tackajúci sa
opitý
s bodliakom v ruke
dávam ti
.. bodliak
jeho divokosť
život
celú svoju pozornosť
blízkosť
.......
ukry sa!
strať sa!
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
bodavé.
(u)au.