Cargo

odlíčená
skalopevne presvedčená
hrdá na niečo čo nemá
alebo to aspoň mi bdelí nemienime priznať

vzdúva sa pod našimi prstami
a prebúdza naše predstavy
s obavami v tesnou závese

len občas sa pripomenie
našim zblúdilým očiam
a vždy vo veľkom štýle
inak to asi ani nejde

úder hromu
ktorý vyvoláva spomienky na bombardovanie u pamätníkov
buď skutočná maľba hrôzy
alebo len skica pomätenosti
no pravdu sa nedozvieme a ani po nej nepátrame

strasiem zo seba vodu a kúsky omietky
ako aj šok
ktorý prebudil inštinkty ktoré tak dlho pochovávame

prijmem čaj ďakovnými posunkami
počúvam cudziu reč
a uzavieram sa pred realitou
napriek tomu že ma tento moment neprestal inšpirovať
po celý ten čas
tak dlho

odídem do svojej postele
schúlim sa do deky ktorá nevonia po mne
a plačem

nasal som všetky tie emócie
bez toho aby som si toho bol vedomí
prežúvam ich v druhom žalúdku
a z času na čas sa takto zdrogujem
ako dnes

dotkla sa ma tvoja vlaha
a ja si ju budem ctiť
kým nezabudnem že som toto spojenie niekedy nadobudol

precitlivelosť a jej schopnosť odsledovať detaily
ako nám život uniká pomedzi prsty
aj keď sa snažíme zovrieť ich

ako odkvitá naša odvaha
postaviť sa problémom
a nezavrieť oči pred slanou vlnou

odsledovať detaily zmeny
ako sa naša odmena mení na ľahostajnosť
ako pribúdajú naše rany
a tak čelíme počasiu s neutrálnymi výrazmi

zmeny našej teploty
keď chytáme druhý dych
a so slzami v očiach hladíme do slnka spopod hladiny

balíme si veci v afekte
a ubližujeme blízkym v smske
vypočítavo a chladne
a keď to všetko prejde
vieme že to nespraví jedno ospravedlnenie

ponesieme si na chrbte medzi ranami aj každé toto zmierenie
pretože tieto pohľadávky sú neodpočítateľné

 Blog

3 0 1 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu