Cítiš ten chlad, čo zviera ti hlas,

čo drží ti srdce, už nevidíš jas.

A tak len kráčaš úzkou ulicou,

brániš svoj svet krátkou palicou.

Snažíš sa vykročiť tou správnou nohou,

padáš však pod veľkou ťarchou.

Krvavý pot steká ti tvárou,

snažíš sa kráčať cesto správnou.

Zmena je život, či je to tak ?

Či nemusím viac cítiť ten chlad?

Zraz však padáš, padáš v diaľ,

necítiš v srdci už žiaden žiaľ.

Na hrob už sadá dušička biela,

pod zemou odpočíva, maličká, celá.... 

 Báseň
Komentuj
Napíš svoj komentár