Čo ak budem ďalším zbytočným človekom jedným zo 6 miliárd ktorého si nikto nevšimňe, alebo budem v zlom čase na zlom mieste a čo keď svoj čas dostatočne nevyužijem a čo keď môj čas bude príliž krátky a čo keď ďalší život bude lepší a čo keď žiadny nieje a čo keď...
Jednoducho žijem na hrane pristoru a času kde nie je cesta späť a rýchlejšie to do predu nejde no ostať sa nedá. Mať pocit bezmocnosti, strachu, expresívnych emócií, žiť bez vedomosti čo bude a bez toho aby sa dal vrátiť čas je ťažké ale o tom je život.
Spomínam na časy kedy som sa hral na dopelého a ten čas je tu a svoje hry musím preniesť do reality. Ale veď život nie je jednoduchý. Keby bol každý človek rovnaký a očadával od života len to dobré a to čo chce bola by to veľká nuda. Nikto by sa nestresoval, nesmial, a možno by sme tu ani neboli.
Veď život nás núti utvárať si názory na všetky elementy okolo nás. A keby sme nemali názory, neboli by sme ľuďmi... Boli by sme len ďalšími tvorami medzi ostatnou faunou a flórou.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
2
toto su asi pocity vsetkych, co su "na hrane" a ktori sa musia rozhodnut, co dalej...
ale ja osobne zacnem vo velkom panikarit pri podavani prihlasok na VS...takze do februara treba mat pohodicku
ale ja osobne zacnem vo velkom panikarit pri podavani prihlasok na VS...takze do februara treba mat pohodicku
3
Známy pocit... byť ešte študent a predsa už dospelý, nevedieť čo ma čaká a nedokázať si predstaviť ani len tú blízku budúcnosť... (mne osobne napríklad ešte stále nedošlo že už som oficálna vysokoškoláčka a už vôbec si neviem predstaviť že by ma na výšku nevzali a musela by som ísť pracovať...
Napíš svoj komentár
A nikto nie je zbytočný!