Nauč ma žiť

Iste zažíva každý občas chvíle,
keď cíti sa sám a nemá dôvod byť,
nevidí zmysel vôbec v ničom, ale-
život musí ísť ďalej a on nesmie prestať žiť.

Sedíš v tieni len tak, sám,
nechceš sa včleniť, nie sem, k nám,
sám si žiješ ten svoj tichý sen,
nevnímaš čas a cítiš to zlé len.

Nevnímaš vôňu kvetov,
vidíš všade len to zlé.
Ak priateľ chce sa ti vplížiť do snov,
povieš mu proste- NIE.

Nikto však nevníma dôvod tvojich nálad,
všetci vždy vidia v tebe len prázdno a chlad.
Nikto nevie, keď ty sám v noci ticho plačeš,
nikto ťa nevidí, keď je ti dobre, keď sa smeješ.

Nevládzeš už ďalej kráčať,
ťaží ťa bolesť krokov,
ktorú musíš mlčky znášať,
ticho a sám, ešte toľko rokov.

Roky plynú pomaly,
premýšľaš, prečo sa čas tak vlečie,
pocity chladivé sa už do teba zažrali,
slaná rieka ti po líci tečie.

Na svete však jeden človek je,
ktorý ti dá tú silu žiť,
ktorý to dobré i zlé o tebe vie,
pre ktorého sa oplatí na svete hniť.

Prosím Ťa tichým hláskom,
prosím Ťa, veľmi pekne,
ostaň tu so mnou, v svetle jasnom,
nech aspoň s Tebou mi srdce zmäkne.

Prosím Ťa úpenlivo,
prosím, chcem s Tebou byť,
prosím Ťa, kým sa ešte tvárim živo,
prosím Ťa, nauč ma žiť.

 Blog

6 0 0 0 0

Komentuj

8 komentov k blogu