Piercing nie je žiadna nová móda, ktorá by sa zrodila s provokujúcim hnutím alebo ako je to v posledných rokoch s módou nahých brušiek. Tieto praktiky sú známe už od počiatku existencie ľudstva a veľa krát mali význam signálov ktoré boli zaužívane rôznymi komunitami a primitívnymi kmeňmi. Rovnako ako tetovanie aj piercing ma dlhu tradíciu a bol rozšírený po celom svete. Piercing slúžil pre rôzne primitívne kmene napríklad ako symbol vstúpenia jedinca do dospelosti alebo poukazovali o akú sociálnu vrstvu ide a tiež ako módny doplnok či rituál. Body piercing je činnosť pri ktorej sa predmet v minulosti rôzne drevene tyčinky, perie, predmety z kostí, atď., v dnešnej dobe väčšinou šperk napríklad z chirurgickej oceli, titánu, niobu, bioplastu, atď., zavádza do tkaniva.
História moderného body piercingu.
Boli doby keď sa piercing neniesol práve v dobrej podobe ale skôr naopak bol považovaný za niečo čo je nedôstojne, zvrhlé alebo bizarne na okraji spoločnosti. Najviac sa spájal s ľuďmi, ktorí fandili praktikám S/M. O skutočné presadenie piercingu sa u nás postaral až zrod punku v 70-80 rokoch. Bolo to obdobie hudby a módy. Neskôr sa táto časť doplnku vzhľadu, začala objavovať aj u ľudí z umeleckej oblasti, ktorý od počiatku svojej tvorby presadzovali piercing a vďaka ním sa začal dostavať na povrch a začal sa prezentovať. Dostaval sa do obľuby aj iných ľudí, ktorý chceli na svoje okolie zapôsobiť alebo ho šokovať a líšiť sa od ostatných. Rôzne hudobne kapely si začali dávať aplikovať piercing a v ich fanúšikoch to vyvolávalo veľký záujem až histeriu po body piercingu. Naraz sa objavil fakt že ten, kto ma piercing sa nemusí nijako líšiť od ostatných a nemusí patriť medzi spodinu spoločnosti. Tým sa piercing stal bežnou a tolerovanou súčasťou módy.
Tak napríklad piercing ucha. Niektoré primitívne kmene verili, že zlí duchovia a démoni vzhádzajú do tela práve uchom a sú zároveň odpudzovaní kovom, a preto tento piercing zabráni ich vstupu do tela. Dovoľujem si predpokladať, že dievča, ktoré si v dnešných dňoch nechá urobiť nejakú tú dierku do ucha, nie je motivované obavou, že by do nej niekto nejak vliezol uchom... Ovšem aj v nie tak dávnej minulosti bol piercing spojený s veľmi zaujímavými a rôznorodými fenoménmi. Od sadomasochistickej komunity cez hippies, revoltujúci punk po pop-kultúru a celebrity. Dnes je piercing v podstate bežný a je vecou buď módy či prostriedkom sebavyjadrenia a dosiahnutia spokojnosti so sebou samým.
Pokiaľ teda chcete nejaký ten piercing (nech už z akýchkoľvek dôvodov), tak si ho rozhodne nerobte sami
Koža:
Na začiatok stručne o pokožke. Pokožka je najväčším orgánom ľudského tela a tvorí prvú základnú ochranu proti infekcii. Keď ozdobíme telo piercingom, narušíme túto primárnu bariéru a otvoríme ju pre vstup infekcie. Viac ako 600 druhov baktérií vytvára prirodzenú flóru epidermu a kontinuálne pôsobí proti vniknutiu externích patogénnych druhov baktérií, ktoých nebezpečie vniknutia sa v prípade piercingu zvyšuje.
Koža je hostitelom 600 typov baktérií.
Sliny sú hostitelom len 6 typov baktérií.
PIRCINGY
Komplikácie
Dráždenie a infekcia: začervenanie a podráždenie a opuch v prvom týždni nieje ničím neobvyklým. Predĺžené začervenanie a podráždenie môže znamenať miernu infekciu, precitlivenosť na kov alebo na liečebne prostriedky pri ošetrovaní, eventuálne napätie alebo tlak v oblasti piercingu. Nadmerné ošetrovanie: zbytočné časté vyplachovanie a používanie mydla môže vyvolať začervenanie presušenie. Nieje vhodné ošetrovať piercing častejšie ako 2 – 3 krát denne. Citlivosť na používané prostriedky používané pri ošetrovaní sa často prejavuje pichaním a extrémnym pálením a môže pôsobiť začervenanie a drobné pľuzgieriky v okolí piercingu. V týchto prípadoch je nutné vysadiť používané prostriedky alebo začať používať látky pre citlivú pleť. Problémy môžu spôsobovať aj enzýmy a chemikálie používane na pranie prádla. Zápal môže nastať pri tesnom nosení oblečenia kde koža málo dýcha a potí sa. Preto je nutné udržiavať piering v suchom stave a používať oblečenie ktoré umožňuje cirkuláciu vzduchu.
Predĺžené hojenie
Podozrenie na tento jav vzniká vtedy, keď je neúspešné konečné hojenie. V piercingu sa síce tvorí epitelová vrstva, ale môže byť slabá a ľahko sa môže posúvať – premiestňovať. Piercing pokračuje v produkcii tekutiny. Východy piercingu sa javia ako nezahojené. Najčastejšie príčiny tohto javu sú umiestnenie piercingu v nevhodnej hĺbke alebo pod nevhodným uhlom vzhľadom ku tkanivu. Piercing v oblasti mení tvar v závislosti na pohyboch tela. Použitie šperku nevhodného designu alebo rozmerov. Použitie šperku je nedostatočne vyleštený alebo z poškrabaným povrchom. Trenie alebo tlak odevu oproti telu alebo šperku. Poškodenie piercingu. Chemické dráždenie alebo nevhodné používanie produktov pri ošetrovní piercingu. Predĺžené hojenie piercingu môže naznačovať nasledujúce cestovanie, odvrhnutie piercingu alebo citlivosť na použitý kov.
Folikulárne cysty
Vyzerajú ako červené guličky priliehajúce k východom piercingu a väčšinou produkujú hnis, tekutinu a niekedy aj krv. Tieto cesty sa môžu objaviť ako u čerstvých tak aj u úplne zahojených piercingov. Sú obvykle vyvolané upchatím pórov do pieringu, alebo upchatím odumretých buniek a špiny vnútri v piercingu. Teplé obklady a namáčanie piercingu v teplej slanej vode môže vyvolať čistenie cesty.
Infekcia
Najčastejšie vyvolávanie infekcie je ťahanie a hranie sa z piercingom špinavými rukami a kontakt z nečistými predmetmi ako napríklad oblečenie, vlasy a podobne. Príznaky infekcie môžu zahrnovať výtok žltej alebo zelenej zakalenej tekutiny, bolestivosť, začervenanie, zápal prejavujúci sa teplotou ( oblasť je evidentné teplá na dotyk ) opuch infikovaného piercingu často krváca. Pokiaľ infekcia postupuje ďalej je vhodné šperk nechať v piercingu z dôvodu drenáže. V prípade, že šperk je vybratý môže dojsť k tomu že východy sa uzavrú a infekcia môže vyústiť ku vzniku abscesu ( ohraničené ložisko hnisu ) sa prejavuje stmavnutím a stvrdnutím okolie tkaniva, opuchom a bolestivosťou. Niekedy sa dokonca môže absces vytvoriť i vtedy keď je šperk ponechaný v piercingu a to v prípade, keď je piercing extrémne opuchnutý a stláča tkanivo v okolí šperku. V tejto situácii výmena šperku za šperk tenší môže obnoviť drenáž. Alebo je nutné liečiť absces chirurgickou cestou ( uvolnenie a vypustenie hnisu po predchádzajúcom reze skalpelom ) a z pomocou antibiotika. Laická pomoc môže byť tiež vyskúšaná – aplikácia teplých obkladov a kúpele v slanom roztoku. V prípade komplikácii je lepšie vyhľadať zavčas lekára a to z dôvodu že neliečená infekcia môže prejsť do štádia celulitidy s príznakom vyskytujúcich červených pruhov kože, opuchom lymfatických uzlín, zimnicou a horúčkou. Tkanivo v okolí piercingu je extrémne začervenané, zapálené, opuchá a vzhľad kože pripomína pomarančovú kožu. Závažnejšou komplikáciu je vznik systémovej infekcie, kde sa dostávajú baktérie a ich toxíny postupne do krvného obehu, čo je považované za zimnicu, teplotu, bolesťami kĺbov. Liečba je zase antibiotikami.
Jazvy
Keloidné jazvy – v tomto prípade sa jedná o tuhé, vyvýšené objemné útvary tvorené kolagénom jazvovým tkanivom, ktorá sa šíri až za hranice rany. Keloidy sa často rozrastajú čím sa šíri ďalej z pokračujúcim dráždením. Sklon k tvorbe keloidov je často dedičný a väčšiu náchylnosť prejavujú ľudia tmavšej pleti. Väčšiu tendenciu k tvorbe keloidov tvorí piercing chrupaviek ( uši, nos ).
Hypertrofické jazvy
Tento typ jaziev pripomína na pohľad čerstvé tkanivo, väčšinou nepresahuje rozsah poškodenia. Poškodené piercingy sa niekedy prejavujú rastom mäkkého ružového tkaniva vo vývodoch. Často krát dochádza k samovoľnému vstrebaniu tohto tkaniva v prípade, pokiaľ sa piercing vyhojí a pokiaľ ustúpi dôvod dráždenia. Dôvody z ktorých môže dôjsť k tvorbe enormného zjazvenia boli popísané hore. Čo sa týka liečby v prípade keloidov nič iné neostáva než vybrať šperk a v ostatných prípadoch je vhodné konzultovať z lekárom a na základe predpisu vyskúšať efekt masti z obsahom kortikosteroidov.
Cestovanie piercingu ( Migration ) a odvrhnutie piercingu ( Rejection )
Tento jav znamená to, že piercing ( šperk ) sa pohybuje tkanivom smerom k povrchu kože (cestovanie) až do fáze, že je vylúčený von. Tento jav prebieha spoznáme tak, že sa diaľka pôvodného piercingového kanáliku sa postupne zakracuje a piercing sa celkovo splošťuje. V miestach pôvodného umiestnenia piercingu môžu vznikať jazvy, pokiaľ dochádza k veľmi rýchlemu vylučovaniu na pôvodnom mieste sa vytvorí chrastička. Pri dlhšom pretrvávaní sú viditeľne začervenané a rozdrapkané vchody piercingu. Postupne ako sa koža stenčuje je viditeľné, že šperk je vidno cez kožu. Príčiny môžu vyvolávať tieto procesy, najčastejšie sú ako u predĺženého hojenia. Piercing by nemal byť aplikovaný v miestach, kde nieje dostatočné množstvo tkaniva potrebné pre jeho podporu. Každý jedinec sa stavbou tela líši, nieje každý vhodným adeptom pre piercing. To sa týka hlavne veľmi plochých alebo výrazne namáhaných oblastí, ktoré menia tvar pri častejších pohyboch tela. Optimálnym stavom je, keď piercing môže byť umiestnený kolmo na tkanivo tak ako to je typické u ušného laloku. Čim viac sa uchyľuje piercing od kolmice, tým je väčšie napätie medzi ním a tkanivom vznikne. Rovnako tak by nemal byt aplikovaný extrémne hlboko, lebo si na cestovanie nájde vhodnejšiu polohu. Použitie šperku nevhodného designu a rozmerov často vyústi v migráciu. Príliš malí krúžok v priemere môže utláčať alebo zvierať a vyvolať prerezanie v oblasti východov za účelom vylúčenia pôsobením ostrého pohybu vplyvom zakriveného krúžku. Rovnako pri použití rovnej barbelly v mieste, ktoré je ploché, dochádza k vyvolaniu napätia alebo tlaku medzi tkanivom a guličkami barbelly čo sa prejavy snahou šperku o cestovanie smerom do vpred. Tento tlak medzi tkanivom guličkami je možné vylúčiť alebo potlačiť použitím zahnutej barbelly. Šperk, ktorý je vyrobený z drôtu menšej hrubky je tiež ľahko vylúčený a naviac je zvýšené riziko, že môže byť vytrhnutý pri manipulácii sním ( otáčanie pri čistení ). Tieto šperky sa môžu použiť v oblasti, kde nieje predpokladaný zvýšený tlak alebo napätie. Komplikácie môže vyvolať aj príliš tenký šperk, umiestnený do čerstvého piercingu. Rozmer nesmie byť väčší než je schopné tkanivo prijať. Pri manipulácii s piercingom je nutné vždy použiť teplú vodu alebo obklad, aby došlo k roztiahnutiu a uvolneniu, zmäkčeniu tkaniva a tenká epitelová vrstva aby sa nenatrhla alebo dokonca neodtrhla, lebo potom organizmus musí vytvárať novú. Prejavom poškodenia je stála produkcia tekutiny z rany. Je nutné sa presvedčiť či je povrch šperku v poriadku a či nieje poškodený, poškrabaný a podobne, ( preto je nutné dôsledne dbať na kvalitu šperku ). Poškodený šperk často môže pevne priľahnúť k epitelovej vrstve a výsledkom je roztrhnutie pri snahe o pootočenie pri čistení. V prípade odvrhnutia piercingu sa môže znova aplikovať až vtedy, keď je vytvorené jazvové tkanivo buď úplne vstrebané alebo aspoň čiastočne a súčasne zmäkčené. Opakovaný piercing je väčšinou aplikovaný za jazvou. Piercing aplikovaný cez zjazvené tkanivo môže byť obtiažny a v niektorých prípadoch výraznejšie bolestivý. Opakovaný piercing, aj keď je aplikovaný za jazvou nemusí byť však úspešný.
Precitlivenosť na kov
Kovy používané pre piercing sú vybraté na základe ich vlastnosti, ktoré sú pre organizmus zdravotne nezávadné. Samozrejme niektoré viac a niektoré menej a z toho vyplýva fakt, že niektoré môžu byť viac hypoalergenne ako iné. Najčastejšia precitlivenosť je vyvolávaná na nikel. Obsah niklu v rôznych typoch oceli sa líši. Veľa ľudí je citlivých na prvky obsahované v zliatine zlata (na nikel, striebro, zinok ) a práve z tohto dôvodu nemôžu nosiť zlato. Napríklad biele zlato vyvoláva u veľa ľudí odlišné reakcie než žlté zlato pretože sa pridáva väčší obsah niklu za účelom dosiahnutia bielej farby. Veľa výrobcov piercingových šperkov používajú zliatiny zlata bez obsahu niklu ( nickel free ). Biele zlato zhotovené za použitia palladia zo skupiny platiny, namiesto niklu, má výrazne nižšiu tendenciu vyvolať precitlivenosť. Precitlivelí ľudia nosia teda niob alebo titan. Prejavy precitlivenosti na kov sa prejavujú ako takzvaná kontaktná mytitida – od pocitu pichania a svrbenia cez začervenanie, opuch a drobnými pľuzgiermi naplnené tekutinou ( tak ako u alergického ekzému ) alebo ako škvrny v oblasti kontaktu zo šperkom – zápästie , hodinky, krk- retiazka a podobne. Väčšina ľudí je precitlivela iba na určitý kov a nemusí reagovať na iné. V niektorých prípadoch dochádza ku vzniku precitlivenosti až po dlhšej dobe nosenia šperku. Výrazná precitlivenosť sa často krát prejavy k rýchlemu odvrhnutiu šperku – z prejavom uvolnenia piercingu a rozšírenia piercingového kanáliku, prudšieho začervenania, mokvaním, svrbením, pichaním. Miernejšie formy sa prejavujú predĺženým hojením. Väčšina zápalov po výmene šperku ustúpi.
_________________________________________________________________________________
Piercing pupku:
dá sa aplikovať u 80% zákazníkov a u ostatných 20% zákazníkov sa aplikovať nedá nakoľko majú nevhodnú anatómiu pupku, t.j. vonkajší typ pupku, pre ktorý je piercing nevhodný. Pri vonkajšom pupku je veľká pravdepodobnosť infekcie, ktorá sa následne môže preniesť do vnútra organizmu a spôsobiť komplikácie.
Doba hojenia sa nedá presne určiť nakoľko každý organizmus reaguje inak.To znamená, že doba hojenia je cca 3 týždne až pol roka.
Piercing nosa:
prechádza miestom, ktoré je tvorené viacerými vrstvami. Z vonku je koža nosa, pod ňou chrupavka a vo vnútri nosa sliznica. Mal by sa umiestňovať v oblúčiku na povrchu nosa. V prípade použitia krúžku, činky je možné piercing umiestniť aj na iných miestach nosa. Hojenie a komplikácie vzhľadom k tomu, že piercing nosa prechádza chrupavkou je hojenie, rovnako ako u iných piercingov chrupavky (ucho) dlhší cca 4-10 týždňov. Doba sa môže skrátiť pri dôkladnej starostlivosti o piercing. Šperk sa nedoporučuje vymieňať resp. rozťahovať skôr než prejde 8-10 týždňov.
Piercing obočia:
väčšinou je prevádzaný kolmo na obočí pod uhlom cca 35 stupňov od vonkajšieho kútika oka. Môžeme ho umiestniť kdekoľvek v obočí, ale iba v rozsahu priamo nad strednou časťou oka - zornicou, t.j. približne od polovice obočia smerom von. Je to tak z toho dôvodu, že približne v oblasti nad stredom obočia prebiehajú vetvy nadočnicového nervu. Ich prepichnutie môže vyústiť až do trvalých následkov napr. obrna - porucha hybnosti viečka. Z tohto dôvodu by nemal byť piercing prevádzaný príliš hlboko.
Hojenie a možné komplikácie:
hojenie prebieha cca 5-6 týždňov zriedkavo aj dlhšie. Všeobecne je to ale asi jedno z najproblematickejších miest nakoľko koža je pomerne tenká, nie je tu veľa tkaniva, ktoré by tvorilo podklad pod piercingom a podporilo ho. Obočie (chĺpky) má funkciu brániť vstupu nečistôt do očí, tieto potom môžu vstupovať aj do „rany“ – vpichu a následne môže dôjsť k zápalu. Ďalej je piercing vystavený veľkej záťaži v spánku, keď pohyb šperku spomaľuje a sťažuje hojenie, prípadne môže dôjsť k vytrhnutiu šperku z obočia. Aj napriek tomu je to veľmi obľúbené miesto a u mladej aj staršej populácie ľudí.
Piercing jazyka:
jazyk je svalový orgán, ktorý je tvorený dvomi skupinami svalov. Uprostred jazyka prebieha väzivová vrstva, na ktorú sa upínajú svaly ovládajúce hybnosť jazyka a naopak z nej vychádza skupina svalov, ktoré menia tvar jazyka. Na povrchu jazyka je väčšinou žliabok, ktorý prebieha jeho stredom a veľakrát aj drobná jamka, ktorá je optimálnym miestom pre šperk. Umiestnenie je väčšinou podľa rozmerov a dĺžky jazyka.
Hojenie a možné komplikácie:
nakoľko vplyvom nahromadenia riedkeho spojiva v okolí svalovej tkaniny jazyka dochádza k následnému výraznému opuchu, je treba použiť šperk dostatočných rozmerov. Opuch môže dosiahnuť až dvojnásobný rozmer normálneho jazyka. Zhruba po piatom dni sa opuch zmenšuje. Reakcie a opuchy sú ale individuálne. Celková doba hojenia je cca 10-14 dní, teda tento typ piercingu patrí k rýchle a dobre sa hojacim. Počas hojenia je zvýšená produkcia slinných žliaz. Sliny veľkou mierou napomáhajú k dobrému hojeniu nakoľko sliny obsahujú (lysozym), ktorý bráni rozvoju infekcií. Zhruba po 10 dni je opuch už minimálny a pôvodný nadrozmerný šperk môže byť nahradený definitívnym kratším.
Piercing ucha:
tento piercing sa delí na dve skupiny – lalôčik a koža (verzus) ušná chrupavka, ktorá sa ale líši tak dobou hojenia, ako aj eventuálnymi komplikáciami. Prvých 24 hodín by sa nemal použiť žiadny dezinfekčný prípravok, od druhého dňa po aplikácii je možné po mechanickom očistení s použitím antibakteriálneho mydla – PROTEX, RADOX, alebo vo forme sprchového gélu. Vytvorenou mydlovou penou sa šperk umyje, potom zľahka pootočí aby došlo k ošetreniu aj z vnútornej plochy, nechať pôsobiť cca 3 min. a následne dôkladne opláchnuť.
Hojenie a možné komplikácie:
je nutné rozlišovať o akú lokalizáciu sa jedná. Ušný lalôčik, kožnej časti je jeden z najlepšie a najrýchlejšie sa hojacich častí tela. Doba hojenia sa dosť líši. Je to od troch do desiatich týždňov. Bohužiaľ piercing v oblasti chrupavky je omnoho náchylnejší ku komplikáciám, a to najmä preto, že proces hojenia sa odohráva iným spôsobom než hojenie mäkkých tkanív.
Piercing brady a pery:
piercing sa prevádza v oblasti 5-12 mm pod dolným okrajom línie perovej červene, kde je vytvorená akoby priehlbina a tkanivo je tu najtenšie. Táto oblasť je vo vnútri tvorená sliznicou a zvonka kožným krytom. Nie sú tu umiestnené väčšie cievy, či nervy, ktorým by hrozilo poškodenie. U piercingu pier môže byť šperk – krúžok umiestnený kdekoľvek v priebehu pier. Dolná pera a oblasť pod ňou je u každého odlišná, rôznej hrúbky, rozmerov a tvarov, najužšie je tkanivo tesne nad bradou a smerom k pere sa postupne rozširuje, a týmto je ovplyvnená aj poloha labrety (šperku), keď nezriedka nejde dosiahnuť úplne kolmého osadenia šperku.
Hojenia a možné komplikácie:
doba hojenia je rôzna cca 6 týždňov, ojedinele sa doba môže predĺžiť. Závisí na eventuálnej infekcii, ktorá je v tejto oblasti zriedkavejšia vzhľadom k obsahu enzímu PTYALINU v slinách, ktorý tlmí množenie baktérii. V prvých dňoch aplikácii musíme očakávať určitý opuch, preto optimálnym postupom je zavedenie dlhšej labrety a po ústupe opuchu sa zamieňa za kratšiu, tak ako v prípade jazyka. Tento typ piercingu je pomerne bezpečný a nebývajú závažnejšie komplikácie.
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
ninikul
24. 7.júla 2009 16:20
Sama mam piercing v uchu,teda na chrupavke,a dlhsie rozmyslam ze si dam aj do nosa,inac celkom zaujimavy clanok
2
Ahoj, ja viem, ze tento clanok je trochu starsi, ale aj tak Ti zan musim podakovat. nedavno som si totizto musela po 4 rokoch vybrat piercing pretoze moj nos sa necakane zblaznil a nadmernim hnisanim ho odmietol.nasledne sa mi namiesto krasneho zrastu urobila nepekna bordovo fialova hrcka, ktoru si uz liecim zo mesiac.musim podotknut,ze som ho mala zavedeny odborne a pravidelne som ho cistila.ked sa mi toto stalo,bola som nemilo prekvapena a hladala som o tom informacie.na nete som po dlhom selektovani reklam na piercingove studia nasla konecne Tvoj blog a v nom odborne informacie.dakujem
3
jo aj ja dakujem, bo som si nechala znovu prepichnut obocie po roku a uz ho mam pomaly 3 mesiace a zacina mi hnisat a trochu krvacal dnes, a uz som si spravila slanu ocistu piercingu snad to pomoze. dik
Napíš svoj komentár