Chyby nevratis...

-To nemyslis vazne!!, zvolala zhrozene.

Bolo horuce letne popoludnie, gycove motyle vsade naokolo lietali, kvety kvitli, doslova raj pre alergikov. Ale Jane a Maťovi to nevadilo. Nadopovali sa liekmi proti alergii a skoro rano vyrazili na "zmysluplny" vylet do neznama. Pred niekolkymi hodinami sa naobedovali v motoreste pri Trnavskej dialnici, teraz pokracuju nevedno kam.

-No prepac Jani, ale myslim. Nemienim ti stale trpiet tvoje vykyvy nalad. Rano si na mna mila, o niekolko hodin s niekym telefonujes a zacnes po mne hadzat taniermi. Na toto ja nemam nervy.-pohorsene vydychol Maťo.

-A inak, vysvetli mi, kde si bola minulu noc. V noci som sa siel napit a teba nikde, ale rano si uz bola v posteli! Nechcel som z toho robit velke halo, predpokladal som ze mi to vysvetlis, ale z teba to velmi nejde, tak som to zacal sam. Vysvetlis mi to?!- spytavo na nu pozrel

Bolo jasne, ze Jana zneistela, Martinovi sa skoro zazdalo, ze sa jej v ociach zaleskli slzy. To uz fakt nechapal, myslel, ze sa isla prejst, ved naozaj to vsetko obcas nezvlada, vyskytli sa komplikacie s bytom, Martinovi hrozi vypoved, nie su na tom teraz velmi financne dobre a stale ju otravuje s dietatom. Naozaj sa jej necuduje.

-Ja..., zacala, -Mato... Uz davno som ti to chcela povedat, ale nevedela som ako... Totiz... Boze..., no teraz sa rozplakala, Vies... -Nasla som si dalsiu pracu - vyslo z nej,

-Aku pracu?! Ved som ti vravel, ze s robotou sa to riesi, sef neplanuje vyhadzovat, znizenia z platov nam vratia. Naco si si hladala novu pracu? A aku pracu?- to uz krical.

-Mato, ukludni sa! Chcela som ti to uz davnejsie povedat, ale toto nie je vec, ktorou by sa clovek chvalil. Viem, ze som to nemala robit, ale chcela som vypomoct, aby sme to dokazali utiahnut, kym sa to v tvojej robote ukludni. Ale ako vidis, nejako som to nezvladla... Ale nemam dovod dalej klamat. Tancujem... V nocnom bare, vies v meste, ten bar...,vzdychla si, aby nasla silu dalej pokracovat, -Myslela som, ze si nieco zarobim, vykryjeme naklady a hned toho necham, ale spadla som do toho, nedokazem odist, sef mi robi problemy, zneuziva ma, vydiera. Ja uz fakt neviem ako dalej!, niekolkymi krokmi sa ocitla pred nim, hlavu si oprela o jeho hrud, koselu mu zmacala slzami, no Martin ju nevnimal, pohlad upieral do nezmama, akoby zo sna prehovoril: - Jana... Ach boze... preco si mi o tom nepovedala. Vyriesilo by sa to, vsetko by sa to vyriesilo...Ale takto to uz neebude fungovat. Nedokazem si predstavit, ze sa dotykaju ini muzi, to fakt nie.

Neplytval slovami, niekolkymi vetami jej povedal vsetko, co bolo potrebne, ziadne zbytocne city, vykyvy, slzy, nic... Len prazdnota, nekonecno... Nemohol tusit, ze nenapadnou narazkou na jej zmeny nalad sa dozvie nieco take hrozne. To by mu ani v najhorsom sne nenapadlo. Zasiahlo ho to hlboko, zasiahlo to jeho srdce. To nezvladne. Nasadol na prvy taxik, sofera nasmeroval do mesta, ignoroval plac a hystericky krik Jany, aby neodchadzal, pohyboval sa ako vo vakuu, jeho prve kroky smerovali domov, do spalne.Konal ako bez zmyslov, sialenec... Vzadu v satniku nasiel pistol po otcovi, nabil ju a isto mierenou ranou ukoncil svoje utrpenie. O niekolko hodin neskor do bytu prisla Jana a nasla ho lezat na koberci. Plakala, dlho, nekonecne...

O 3 mesiace neskor...
Psychiatricka liecebna

-Pani Majerkova, jest musite, ste oslabena. To naozaj chcete aby vase dietatko nebolo zdrave?
Jana sa nepritomne zahladela na obviazane zapastia, zakrvavene obvazy. Uz ani obvazy nedokazu zastavit krv, ktora vyteka z jej dorananych zil. Pokusila si vziat zivot. A hned niekolkokrat. Nemyslela na dietatko, ktore v nej rastlo. Dieta lasky... Je si ista, ze tak by ho s Martinom nazvali. Ale Martin uz nie je, neexistuje. Existuju len spomienky, bolave spomienky, rany, ktore sa nidy nezahoja, rany na dusi. Nechce to dieta, nechce nic. Chce zomriet, navzdy ukoncit svoje trapenie, ktore si sposobila sama
Je neskoro lutovat, je neskoro plakat. Je cas zomriet...

Zena...odhodlana na skutok...

 Vymyslený príbeh

3 0 0 0 0

Komentuj

7 komentov k blogu