Zopár básní ktoré som napísal počas jednej bezsennej noci pred tromi týžďňami. Rád by som ich venoval všetkým osamelým ľuďom so želaním, aby si ich tí ich "praví a pravé" konečne všimli

Slovo

Je krásne snívať, no ešte krajšie bdieť,
Keď viem že s Tebou zas hovoriť budem smieť.
Škoda že nevidím ten rumenec na tvári,
Lesklú slzu v oku,
Našiel som však vo veľkom Snári,
Že treba ešte času trochu.
Veď ani ovocie nemá sa trhať nezrelé,
A najkrajšie vždy bolo,
Robiť prvé krôčky nesmelé
Neviem čo príde, budúcnosť skrýva čierna maska,
Ale viem čo je teraz A nazývam to...
To slovo viazne v hrdle, ešte nie je čas,
Ale až príde, smelo vyslovím ho zas!

Ráno

Nad obzorom svitá jasného dňa hviezda,
Vtáčiky už vylietajú, každý zo svojho hniezda.
A ja stále na Teba myslieť neprestávam,
Nič nezmení na tom, že za chvíľu už vstávam.
Na tvoj úsmev žiarivý, na ohnivé vlasy,
Na to koľko je v Tebe tej vnútornej Krásy,
Bez ktorej je človek len prázdnym obalom..
S ňou však vyrovná sa všetkým nebeským anjelom.
Pýtaš sa ma či poznať Ťa chcem? Odpoveď je áno!
Veď myslím na teba len...pozri už je ráno...

Snenie

Snívam či bdiem? To otázka je ťažká.
Jedno však viem, že môjmu svetu hrozí zrážka.
Zletela si do neho z hviezdnej oblohy,
Odkiaľ však vzala si sa, vedia len nemnohí.
Že v súhvezdí Draka, žiarivou si hviezdou,
Že priletela si tou kozmickou cestou,
A tvoj a môj malý svet narazili na seba.
Našla si Ty mňa, alebo ja Teba?
To nie je na mne, to rozhodnú víly,
Čo takto krásne, raz ma nechať snili.

Jeseň

Za oknom už ďalší list k zemi sa znáša,
Do farebného šatu odela Príroda sa naša,
A ortuť v teplomeri, zas o kúsok sa zníži,
Každý to už vie...Zima sa blíži.
Ty sa však báť nemusíš, Teba hrejú krásne Tvoje vlasy,
Že pohladiť by som ich chcel, tajomstvom už nie je asi...

Viera

Nový optimizmus do žíl sa mi vlieva,
Nič nezmení na tom, že vonku sa už stmieva.
Tvoj úsmev žiari, Tvoje slová hladia,
Pripadám si ako rozmaznávané mláďa.
Je to príliš krásne než aby to pravda bola,
Lebo čo sa toho týka, na päty sa mi lepí smola..
Ja však verím, že tento krát to bude iné,
A nebude k tomu treba opantanie vínne
Toto iste zažil každý kto Ťa stretol..
Ak nie, isto mu vietor do očí prach vmietol.

Copyright© Finwaell, 2006-2008.

 Báseň
Komentuj
 fotka
kozmuska  19. 11. 2006 22:14
Ake pekne...kazda jedna ma nieco do seba!
 fotka
oren_ishi  19. 11. 2006 23:37
panecku ty musis byt ale zamilovany
 fotka
moonfall  20. 11. 2006 15:43
dufam ze si tu pisal pre mna xixixi

len tak dalej nadhera
 fotka
lubka218  20. 11. 2006 19:26
to je úplne nádherné.....šťastná tá,pre ktorú si to písal...
 fotka
fireweed  24. 8. 2007 22:16
Leto



Keď zavriem oči a predstavím si, že ťa nepoznám

len prázdne miesto a tiché šero vôkol seba mám

Si vlk hravý, s očami čo lesknú sa modrou perleťou

Si môj priateľ, Človek, čo vedie ma keď kráčam tmou

Nosíš so sebou lúče slnka, aké len v lete ostro svieti

Viem, že keď je smutno, pošleš mi balík s príchuťou objatí

Búrku, čo naráža na rozpálené cesty prašné zaženieš

Keď povieš, mám ťa rád, vtedy ma stále dostaneš

Na kolená spadnem šťastne no pokorne, lebo viem,

Že na priateľa ako si ty, nikdy nezabudnem



..a preto ti patrí moje ĎAKUJEM!
 fotka
finwaell  31. 8. 2007 01:14
Fireweed: búrky náhodou milujem ale ďakujeem až sa červenám
 fotka
demonicbass  22. 11. 2009 10:30
no myslim ze vsetky opustene duse po precitani minimalne jednej tvojej basne, budu povazovat teba za toho praveho, tak ich netyraj zbytocne tolko..
Napíš svoj komentár