S Tebou nie som nikdy sám.

Si so mnou stále,
a predsa vzdialená tak veľmi,
Mám výčitky malé,
preto prosím ver mi
že mám Ťa rád.

Neviem čo povedať aby bolo Ťa to hodné,
neviečom čo urobiť, no predsa bolo by vhodné
hovoriť Ti zas a znova,
ako veľká múdra sova,
ako mám Ťa rád.

Prejaveného citu nikdy nie je dosť
no vždy ho je málo,
neprestajne sa divím,
ako sa to stalo,
že našiel som Ťa a Ty mňa tu máš,
dúfam že šťastný koniec
bude mať tento príbeh náš.

Ja viem že poznám Ťa už večnosť,
a ty eóny ma hľadáš
Chcel by som mať presnosť
Williama Tella, keď na srdce Ti mierim,
a skôr než sa nadáš,
do duše Ti strelím,
ten pocit čo sám tu nosím.
Zdieľaj ho so mnou, prosím...

Nechcem už ďalej kráčať v tmách a snení,
nechcem už sa zmietať v tom
mátožnom bdení,
kedy pot cícerkom po skráňach tečie,
a čas nemilosrdne pomaly sa vlečie...

Je ťažké vyjadriť čo k Tebe cítim,
Čakám na deň, kedy za ruku Ťa chytím,
A do očí Ti pohliadnem...
Na deň krásnejší než všetky iné dni,
kedy budeme na slnkom zaliatom pni,
počítať šťastia nášho letokruhy,
a spolu odhalíme všetky krásy dúhy...

To všetko a viac ešte
v srdci pre Teba len nosím,
a preto slová moje bežte,
lebo ako veľmi rád Ťa mám
veru povedať Ti musím...

S Tebou nie som nikdy sám.


Copyright© Finwaell, 2006-2008.

 Báseň

2 0 0 0 0

Komentuj

9 komentov k blogu