Visiac na brehu oceánskeho dna,
hľadáme cestu domov. Nepremýšľame o dôsledkoch činov s tým spojených, nemáme oporu od svetla dlane ktorá nás zocelí.


V bytosti duch opojený svetom,
nepotrebnosť tela odriekajúceho blaho,
len jeho duša nebom cestujúc,
spája sa v nekonečno (ako by boha z kože dralo)

V srdci mŕtvych obraz sa zjavujúc,
na druhej strane sa svet točiac zastaví,
v ruke farieb sladkej dúhy,
sa duch svojmu telu klaňajúc postaví.

V odraze tieňa sa zrkadliac,
po jazere priestoru kričiac anjelom do uší,
v strachu z krvy tela,
zatvára oči pred nebom, čo ho ruší.

Opojne spím,
snívam farebný rým,
plný zmyselných duší,
dúfam že oná myseľ pokoj mŕtvych nenaruší.

 Úvaha
Komentuj
1 
 fotka
shroomy  20. 12. 2008 21:37
parada Fredo medo bedo
Napíš svoj komentár