Dobrý deň
Vlastne pre koho jak...niekto tu je aj chorý a už nevie čo so sebou.
Chodím po dome, spievam si, pískam si (chabé vypúšťanie vzduchu), vrtím riťou a podobné zmysluplné činnosti s nádejou, že ma napadne niečo, čo zmení svet.
Už to tu bolo, nie? Ruku hore všetci, čo chceli zmeniť svet, pričom jeho oslabený organizmus sa hrá na hostiteľa - najviac sa parazituje asi na mozgu. Ale nič nemení na fakte, že sme odvážni a...vytrvalí. Titanizmus, tak sa to volá. Hlavný hrdina často prehráva boj so spoločnosťou, prinajhoršom umiera. Ale pozor! Získava slobodu. Uff, aké morbídne.
Vrátim sa k chceniu zmeniť svet. Mam toľko času, že som sa rozhodla napísať knihu(veď keď už aj Norika Mojsejová má vlastnú knihu, nemyslím, že by bol až taký problém napísať niečo na vyššej úrovni), pri ktorej si všetci uvedomia, že vraždiť, kradnúť a prepadávať je úplne zbytočné, a že peniaze sa dajú získať aj inak. A prvé čo som napísala na historicky prvú stranu knihy bolo : " Ci panááá, jak fuká!" - položila som tak vysokú laťku, že som nevedela pokračovať. Tam spisovateľský talent skončil a zamyslela som sa, koľko ľudí by si to asi tak kúpilo? Isto by som prerazila. Áno, som tak trochu optimistka. Sebecká? Nieee (hodil by sa červenajúci sa smajl). Ale zato som veľmi ochotná. Napríklad minule som pomohla vyniesť staršej pani minimálne 10 kg nákup po tých 110-tich schodoch. Zdolala som ich svetelnou rýchlosťou, čiže som ich stihla aj spočítať. Ale tá pani tam bola ešte skôr, dosť drzo pozrela na hodinky keď som vyliezla a povedala " Ďakujem ti, si veľmi milá." a hodila ironický úsmev. Ach ako ja rada pomáham.
Trošku som odbočila, ospravedlňujem sa, nemala som to v pláne, ale viete jak to chodí, keď sa rozhovoríte. A teraz už môžte dať všetci tie odkrvené ruky dole.
Ta po tomto blogu "tak coška do boka šikam",a le je to súúúpeeer JA NEMOZEM , umieram, ono akoze mozno to pre niekoho nie je az take vtipne ale mne sa paci ze to je take akoby si to pisala pod sedativamy POSEREM SA
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.