Bolesť, ktorú nezadusí nič,
tlie kdesi v hĺbke duše...
Výčitkou ma trýzni ako bič,
zoviera celé vnútro moje...

Je to ako stáť medzi dvoma múrmi,
zo životom masky hrať, úsmev na tvári,
v duši oblak smútku chmúrny,
ktorý aj najkrajší obraz zakalí...

Bojujem s obrom samoty,
ktorý stále viťazí,
ja nie som bájny Dávid...
Nie všetci sú víťazi...

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár