Láska Nemá Kompas (21. Kapitola) - Súdny proces

Robo sa toho dňa zobudil s akýmsi divným pocitom. Dnes ho čakal jeho súd. Mal možnosti dokázať svoju nevinu alebo skončiť v tomto väzení. Veľmi túžil presvedčiť všetkých okolo, že nikdy nič také nespravil a hlavne Eriku. Tá sa už od toho momentu nedokázala na neho ani poriadne pozrieť. O chvíľku prišiel pre neho advokát a oznámil mu: „Poďte so mnou. Musíte sa pripraviť na Váš dnešný súd. Potrebujete sa osprchovať, čisto obliecť a rovnako aj nejako učesať. Robo to všetko bez reptania vykonal a potom si ho jeho advokát vzal na starosť. Priviezol ho až na miesto budovy najvyššieho súdu a vstúpili dnu. Tam už postávali Martin so svojimi kamarátmi, ktorý sa na neho vyškŕňali. Rovnako ale medzi všetkými spoznal aj Evu. Tá sa naopak k nemu privinula a povedala mu: „Budem ti držať palce, aby si dobre dopadol. Viem, že si nevinný a pravda by mala zvíťaziť.“ „Ďakujem ti Evi.“ Odpovedal jej Robo a potom si bol sadnúť, dokým nezačne súd. O chvíľku prešiel dnu a sadol si na výpovednú lavicu. Príchodom pána sudcu všetci povstali a následne pán prokurátor predniesol obžalobu. Robo smutne počúval a nemohol nájsť v sebe silu, ktorá by mu v tom momente nevypustila slzy z očí. Boli to do neba volajúce lži a jemu je to podstrčené rovno na tanieri. Keď skončila obžaloba začalo sa vypočúvanie. Sudca sa ho hneď na úvod opýtal: „Takže pán Zachar. Počuli ste vašu obžalobu. Chcete pred súdom vypovedať alebo nie?“ Robo sa na neho pozrel a hneď aj odpovedal: „Prirodzene chcem vypovedať. Všetko čo je tu na mňa povedané sú hnusné klamstvá. Martin si to všetko vymyslel. Je to veľký zberateľ a jediné čo chce je mať voľnú cestu ku mojej kamarátke Erike, aby si s ňou mohol užiť a potom ju od seba odkopol ako handru na podlahu.“ „Ako si môžete byť istý, že je to pravda? Boli ste svedkom udalosti, kde ste sa to dozvedeli?“ pýtal sa sudca „Áno pán sudca“ priznal sa Robo, „bolo to jedného večera v bare, keď som si potreboval mierne vyvetrať hlavu. Nechtiac som si sadol za stôl, kde sedel aj on so svojimi kamarátmi a počul som to. Chcel som tomu zabrániť...“ „Tak ste sa ho pokúsili zavraždiť, že pán Zachar. Tak to totiž pre mňa vyzerá.“ Prerušil ho v tom momente pán prokurátor. Robo sa však hájil ďalej: „Ale určite by som nezašiel až tak ďaleko, by som sa ho pokúsil zavraždiť. Už kvôli Erike. Prisahám.“ „Radšej neprisahajte, keď vám dokážeme vinu pán Zachar.“ Pokračoval prokurátor vo svojej reči. Medzitým už ale zasiahol aj advokát: „Žiadna vina tu nemusí byť vôbec dokázaná, lebo môj mandant na mieste činu v tom čase nebol a má k tomu aj svedkyňu.“ „Ktorá je jeho jediná priateľka.“ Dokončil pán prokurátor a Robovi sa do očí pomaly tisli slzy od tej neskutočne krutej hanby. Otázky už na neho nemali, nuž predvolali svedkov. Medzi nimi vypovedal Martin so svojimi troma kamarátmi a všetci si odverklíkovali presne tú istú pesničku o tom, ako Robo vliezol k nim oknom rovno do spálne, kde už Martin ležal a pokúsil sa ho udusiť. Tie slová, ktoré sa mu zarývali do srdca Robo cítil, že neprežije. Svetlý bod priniesla až Eva, ktorá opisovala situáciu ako boli spolu a ako Robo chce len Erike pomôcť a ochrániť ju pred surovcom ako je Martin. Ten však okamžite povedal, že je to lož a nebolo možné určiť, kde je pravda. Ako posledná vypovedala Erika. Tá však na Robo nijaké svetlo nevniesla. Potvrdila Martinove slová a Evu nazvala obyčajnou sukou, ktorá si nevie uvedomiť, kde je pravda a iba Martinom pohŕda pričom práve Robo je najväčšia sviňa. Ten už bol ale z tých všetkých slov úplne na dne. Jazyk mal načisto zoschnutý a po tvári mu stekali kvapky studeného potu. Musel sa okamžite napiť. Našťastie pred ním stál pohár vody, práve pre tento účel. Nakoniec sa Robo dočkal toho, čo celú dobu vlastne očakával. Vypočul si názor pána prokurátora, ktorý ho chcel rovno poslať na 10 rokov za mreže a rovnako aj pána advokáta, ktorý ho chcel nechať prepustiť. Sudca potreboval nejaký čas na poradenie sa a do tej doby čakali. Advokát sa snažil Roba upokojiť, že to všetko určite dobre dopadne, no veľmi sa mýlil. Keď sa sudca vrátil do siene, rozpovedal rozsudok: „Obžalovaný bude z dôvodu pokusu o vraždu uväznený na 7 rokov nepodmienečne.“ Pokynul, aby si všetci sadli a v Robových žilách prúdilo skutočné zúfalstvo. Pozrel sa smerom k Martinovi a do očí ho udrel ten jeho víťazoslávny pohľad. Nenávidel ho. Tak strašne ho v tej chvíli nenávidel, že to nevedel ani popísať. Vzali ho okamžite do väzby a vzdal sa akejkoľvek nádeje, že sa to raz všetko otočí. Nedostal 10 ale 7 rokov, no i to bolo pre neho skoro večnosť a nevedel si predstaviť ako to všetko zvládne. V cele skončil opäť s Romanom, ktorému hneď povedal nespravodlivosť toho, ako súd dopadol.

 Vymyslený príbeh

0 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu