Doska Času (2. Kapitola) - Bolesti

Začalo to všetko ich vzťahom. Lenka sa do Emila zaľúbila a on do nej tiež. Bola to láska ako z rozprávky. Naraz sa stretnú dvaja ľudia – chlapec a dievča – a zamilujú sa. Nemohol som tomu uveriť. Cítil som obrovské nešťastie, hnev no súčasne aj strach. Pochopil som, že tu je asi bodka všetkej našej spoločnej krásy a veľmi ma to sužovalo. Čas sme spolu síce trávili i naďalej no napriek tomu som nevedel, či jej vôbec stojí za to. Bál som sa straty jej srdiečka a priateľstva viac než inokedy. Častokrát potom padali z mojej strany otázky typu: „Si so mnou ešte rada? Budeš mať na mňa ešte čas?“ a najviac asi: „Máš ma ešte rada?“ Vídanie ju v inom objatí a pocity absolútnej bezmocnosti mi strašne ubližovali. Nechával som oboch vo vzťahu voľne rásť ale Emil mne nedával priestor. Cítil som sa ako vytláčané auto z cesty a obával sa, že Lenka tomu nezabráni. Začiatky boli úplne najhoršie. Nastal deň, keď som naozaj stratil nervy a Lenke spôsobil tým strašné bolesti. Ani ja som však nevládal zastaviť slzy. Bolo mi to všetko tak hrozne ľúto ale nevedel som či sa ešte v živote budeme môcť mať radi. Ona ma ale neprestávala mať rada. Stále po mne jej srdce túžilo a nechcela sa ma vzdať. Ospravedlnil som sa za môj výbuch a odvtedy si už dával pozor. Hoci mi stretnutia ich oboch srdce trhali, niesol som to ako chlap. Do ničoho som sa nestaval a rozhodne som ich nedelil. Moje srdce ale vedelo, že tomuto nebudem čeliť večne. Napriek tomu som sa ale kvôli nej neprestal snažiť. Mal som ju moc rád.

 Vymyslený príbeh

1 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu