Doska Času (19. Kapitola) - Priznanie

Hneď ako som opustil nemocnicu som pocítil strašné prázdno. Akoby zo mňa niekto vyrval všetko živé. Lenka bola pre mňa všetkým na svete a vidieť ju takto zúboženú ma načisto zničilo. Už som dlho nevládal strážiť to príšerné tajomstvo s Doskou času a rozhodol som sa priznať. Nevedel som ale komu. Jediný človek, ktorý ma napadol bola Megan. Bola to posledná osoba, ktorá mala v mojom živote nejaký zmysel a rozhodol som sa, že hneď na druhý deň jej všetko poviem. Druhého dňa si ma ale prvá odchytila Miriam a povedala mi: „Prepáč mi to, čo sa včera stalo. Nechcela som ti tak hrozne ublížiť. Myslela som to pôvodne úplne inak a nechcela som, aby to dopadlo tou zrážkou.“ Tvár sa jej načisto leskla od sĺz a ja som ju teda objal a odpustil jej so slovami: „To nič. Nevedela si, že to dopadne takto a ja tiež nie. Okrem toho je to všetko aj tak moja vina. Netráp sa.“ Plakala mi v náručí a ja som ju chápal. Keby v tom momente nepovedala nič tak by všetko dopadlo určite inak. Teraz to už ale všetko bolo aj tak jedno. Keď som mal pocit, že je už jej lepšie pustil som ju a pobral som sa do triedy hádam ešte viac nešťastný ako Miriam. Všetci ma samozrejme chápali. Lenka ležala v nemocnici v kóme a šanca na prežitie bola priam nulová. Okrem toho pred pár dňami ma smutne opustila aj Simonka a bol som na tom naozaj zle. Hneď cez prvú prestávku som zašiel za Megan a povedal jej, že po škole sa musíme vážne porozprávať a vysvetliť jej pár veľmi dôležitých vecí. Ona súhlasila a tak sme sa zo školy pobrali spolu domov. Cestou som sa ešte rozlúčil s Miriam, ktorá bola na škole naposledy a potom som sa už mohol venovať len a len Megan. Zastavili sme sa v miestnom bare a obaja si objednali jednu kofolu. Ja som jej potom povedal vôbec ten najbláznivejší príbeh na svete: „Megan chcem ti niečo dôležité povedať. Možno to bude znieť načisto bláznivo ale chcem, aby si mi verila a nepovažovala ma za nejakého psychopata, lebo si posledný človek na svete, ktorý mi ešte ostal.“ Ona mi to všetko sľúbila načo som z tašky vytiahol Dosku času. „Tak toto Megan je Doska času. Dostal som ju pred pár dňami od samotného Pána Boha. Dal mi ju, aby som dostal život aký som chcel. Pôvodne som totižto s Lenkou nikdy nechodil ale moc si to prial. Celý život som si vyčítal jednu chybu s Miriam. V skutočnom živote totiž na našu školu chodí. Je vo vedľajšej triede. Miesto Lenky som si vtedy všímal práve ju. Potom som dlho s ňou vzťah obnovoval a ver mi ľahké to nebolo. Stali sa z nás ale v tretiaku až najlepší priatelia.“ Megan napäto počúvala pričom ústa mala otvorené dokorán. Neuveriteľnejšiu historku asi ešte nikdy nepočula. „No a Boh mi vtedy dal šancu pomocou tohto zmeniť si svoj život na úplne iný. Ja som to hlúpo využil a potom mi povedal, že spätný chod na tom neexistuje. Verím ale, že to môže zariadiť. Ja totiž chcem naspäť svoj život, svoj domov, Lenku, Simonku a aj teba tak ako si vás pamätám. Totiž už viac nechcem takýto život mať. Nič horšie som si asi priať ani nemohol.“ Hneď ako som dorozprával, Megan ma chytila za ruku a potom sa mi vážne pozrela do očí. Chvíľu nehovorila nič no potom mi povedala: „Prečo si to nikomu nepovedal? Možno som ti mohla pomôcť. Ja som ťa mala rada a nikdy som nič zlé proti tebe nemala. Mne si vždy mohol veriť a nech už ťa to trápilo akokoľvek, tak mne si to aspoň povedať mohol. A Lenke takisto. Myslím, že ona by ti verila. Lenže teraz už je neskoro nad rozliatym mliekom plakať. Musíš už iba dúfať, že ti Boh vráti tvoj starý život.“ Megan sa na mňa opäť pozerala tými svojimi nádhernými hnedými očami a ja som opäť pocítil túžbu ju pobozkať. Skončiť v jej objatí a spríjemniť si s ňou tieto smutné chvíle. Keď som jej o tom povedal, tak ona mi odpovedala len takto: „Rob to čo ti srdce káže. Milanko, ja ťa mám naozaj rada a chcem ti skutočne pomôcť.“ Ja som však pokušeniu odolal a Megan mi odpovedala: „Si skutočne silný. Odolal si a je vidieť na tebe, že Lenku si mal a stále máš naozaj rád. Je pre teba tvoj najväčší poklad. Keď sa vrátiš naspäť, tak nikdy nezabudni, že nech už si spravil čokoľvek, skutočne ju miluješ a toho sa drž. Megan mi dala ešte malú pusinku na líce ako symbol večného priateľstva a potom sme sa rozlúčili. Ako odišla, pocítil som príšernú úzkosť. Rozlúčil som sa totiž s posledným človekom, ktorý mi v tomto svete ostal. Chcel som domov. Domov za svojou rodinou, za Lenkou a Simonkou, kde boli živé a kde sme boli tí najlepší priatelia na svete so symbolom – Nikdy nerozlúčení.

 Vymyslený príbeh

0 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu