"Rozchod sa musi preboliet, preplakat, prekricat, zazit, no nakoniec nechat byt"

Porozchodove stadia ma vzdy fascinovali.
Kedze som nikdy predtym nezazila "normalny rozchod" (to by som musela najprv zazit normalny vztah, ze? ), nevedela som sa moc vcitit do myslienkovych pochodov ludi v blizkom okoli.
Pre mna to bolo v tom case vzdy mega jednoduche - rozisli ste sa - nevadi - ides dalej - najdes si dalsieho / dalsiu - neexistuje ten pravy / prava - je to o tom, s kym si sadnes a s kym vies robit dobre kompromisy, ktore vam zaistia pokojny zivot - a ani nie je zarucene, ze ked spolu vydrzite hoc aj 20 rokov, tak sa potom nerozidete - takze neplac - (wo)man up - move on.

Ok.
Keby som teraz stretla svoje minule ja, asi by som sa len pozerala s nadvihnutym obocim. 


Z triezveho racionalneho hladiska to zcasti pravda je, ale.. povedz to cloveku, ktoremu skoncil intenzivny seriozny vztah a preziva jedno z najosamelejsich obdobi zivota.. asi ti v tom case len zdvorilo podakuje za nadhlad a pojde si svoje

stavy nadeje, ze sa to cele este nejako spravi a da doporiadku, ze je to len docasne a ochvilu to bude opat dobre
stavy zlosti a hnevu, pretoze s tym sa zije lahsie ako so smutkom
stavy "na autopilota"

Darmo, rozchod sa musi preboliet - preplakat - prekricat - zazit - no nakoniec nechat byt

 Blog

8 1 1 0 0

Komentuj

7 komentov k blogu