zase raz som urobila to čo som si povedala, že už nikdy viac...
zase som s ním bola...
prisahala som si, že už nikdy...
No prešlo pol roka, a chýbal mi, chýba mi a viem že mi aj bude chýbať....
Je to proste ten človek na ktorého sa zabudnúť nedá...
Nedá sa zabudnúť na všetky tie spoločné noci..
či boli krásne alebo preplakané, boli naše a hotovo
no a dnes sme sa videli po pol roku, neuveriteľne zaujímavý pocit, keď som ho videla srdce mi poskočilo..
a ako som tam pri ňom sedela tak som rozmýšľala o nás, o nich a konečne som to asi pochopila (teda aspoň ja v to dúfam)
možno to malo byť presne takto, možno mi mal tak moc ublížiť aby som to konečne pochopila, ale je mi jasné že ani jeden z nás netúži byť bez toho druhého...
zvláštne, aj napriek tomu že nemôžeme byť spolu, ale je krásne že spolu sme aj keď nie ako doteraz,
strašne dlho som nezažila pocit keď ma chalan objal a ja som sa cítila nezraniteľne, neskutočne
možno sme na to mohli prísť aj skôr, ale predsa lepšie neskoro ako nikdy a možno to zistenie že ho chcem mať stále a nechcem ho stratiť, len ako kamaráta, mi konečne pomôže zabudnúť na neho ako na moju lásku...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár