chceme stále viac
keď nastane ráno
už znova polnoc je v nás
nechceme to čo príde
radšej žiť podľa seba
vymyslíme si nový príbeh
a v tom príde zrada
odišiel si za inou
nechal si moje srdce pomaly zomierať
lákala ťa krajina neznáma?
a čo náš spoločný osud...
vidieť ťa s ňou
oči zatváram
nezvládnem pohľad na vás
a TY aký si šťastný bezo mňa
dni a noci plynú,
ja z hlavy ťa vyháňam
jediné čo ma drží pri živote
je veriť že bez lásky neumriem
viem že niekde existuje
môj chlapec ako zo sna
a hľa ani by som netušila
že bol vždy tak blízko....
hneď vedľa mňa....
Blog
Komentuj
7 komentov k blogu
1
adsy
11. 4.apríla 2011 11:30
nádherne napísané.
Napíš svoj komentár