a pred nosom mi utekali krásy našej krajiny.
Lúky, stromy a končiare kopcov zachytávali moje slzy
a úsmevy.
Nikto iný ma nedokázal rozplakať a rozosmiať zároveň.
Bolo nám dobre, vždy nám bolo dobre.
A niekedy aj trochu viac - tak zvláštne, neopísateľne.
Čudné puto, ktoré sme nevytvorili a ani nedokázali prerušiť
- a koľko sme sa snažili.
Bolo to tu a zmierili sa, že bude navždy.
Ale čo ďalej?
- pýtala som sa sama seba stokrát.
Pýtala som sa iných aj teba.
Nikto nám nevedel dať odpoveď a my sami už vôbec nie.
Cítili sme niečo, čo všetci videli, ale ani my sami
sme to nedokázali popísať slovami.
Chémia v tej najprazvláštnejšej podobe.
Láska v neidentifikovateľnom rozmere.
Opora, potreba, náklonnosť, túžba a my.
Niekedy som si priala, aby sa to nikdy nestalo
- ale bohužiaľ.
Milovala som tvoj úsmev v očiach a ty môj šťastný pohľad.
Milovala som tvoj hlas a ty môj smiech.
Milovala som pocit, ktorý som pri tebe mala
a ty si miloval ten, ktorý si mal pri mne
- no stále sme sa nemilovali navzájom.
Teda veď viete ako, tak skutočne, tak vnútorne.
Možno to chce čas.
Ale koľko?
Som tu a budem. Mam ťa v srdci, mysli aj v duši. Ráno aj cez bezsenné noci.
Keď zatvorím oči, cítim ako voniaš - viem, že aj ty to tak máš.
Veď sme si to raz povedali, pamätáš?
Stretli sme sa, lebo to asi malo niečo znamenať.
Možno som bola pre teba len krok ďalej a môžno si ty ten krok pre mňa.
Zatiaľ netuším.
No jedno viem - zistíme to.
To ti sľubujem.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
johnysheek
21. 6.júna 2016 00:11
muska muska
Napíš svoj komentár