na vlakových nástupištiach,
na letiskách,
v domovoch pre seniorov,
v kine na sedačkách najvyššieho radu,
počas letného dažďa na lúke,
pri praskajúcom krbe na chalúpke v horách,
v maminom objatí,
v pôrodniciach
alebo na cintorínoch.
***
Som všímavá a príliš vnímavá. Veľakrát už z pozdravu čítam tvoju dnešnú náladu, smútok alebo radosť. Výber slov a to, o čom hovoríš a kedy mi to povieš, to hovorí niekedy viac ako sám zmysel viet. Viem to, neskúšaj ma oklamať..
***
Nenávidím objatia.
Tie také trpké dotyky ramien, potľapkanie po chrbte - ako keď pochválite koňa za preskok cez prekážku. Alebo s tým kŕčovitým poloúsmevom, že akože sa máme radi.
Ale milujem objatia. Také hrejivé, dlhé, vrúcne a pevné. Tie nevynútené, spontánne, láskavé a tie, že "ach mám proste potrebu". Tie také ozajstné.
***
Všeobecne mám rada naozajstné veci. Skutočne vyjadrované city, slová bez falše a záludných myšlienok, dávanie bez očakávaní, neskrývajúcu túžbu, prehnanú lásku, tvrdý sex, pravdu vo víne a hádky do krvi.
***
Kiežby sa písali knihy o radosti
na detských ihriskách,
po rozbalení vytúžených darčekov,
po víťazstve na ihrisku,
pri stoloch na Vianoce,
pri jedení jablkových koláčov
alebo po prečítaní ranných odkazov na chladničke.
A
keby sa písali knihy o priateľstve
vo vojnách,
u sestry v izbe,
v zadných laviciach stredných škôl,
v lese na hubačke,
na dedinskom futbalovom ihrisku,
v bufete pri prázdnych peňaženkách
a v dievčenských izbách vysokoškolských internátov...
...mala by som o čom čítať a svet by bol trochu krajšie miesto na život.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
georg21
23. 11.novembra 2016 22:57
hubačka - je čo?
Napíš svoj komentár