Priateľ – to je opora. Priateľ – to je istota. Neodmietnutia. Pomoci. Súdržnosti. Rady. ...
Byť ním, to je pocta. Je to povinnosť. Z vlastnej vôle. Povinnosť byť na blízku. Podržať, keď treba. Kde je potrebné. Objať. Utrieť slzu. Pokarhať. Slzu privodiť. Mnoho je úloh... Odmena – nedoceniteľná...
A práve tu je rozdiel medzi známym a priateľom. Známych – tých je ako maku. Všade niekoho poznáte. Všade sa máte na koho spoľahnúť? Nie... Ale prečo? Prečo ľudia odmietajú? Sú im prednejšie ich záujmy? Víťazí v nich sebectvo... Je to smutné. Je to...hanba... Uznávam, že nie všetci, ktorých poznáme nám majú byť priateľmi. Aj tých známych je treba. No väčšinou máme priateľov ďaleko od seba a známych v svojom okolí. Dôvod? Tí, s ktorými sme vyrastali.... Známi. A tí, ktorých sme stretli na životnej ceste... Priatelia. Názorový rozkol? Občas. Skôr trend ubúdania jedných na úkor druhých. Cena – nepredstaviteľná...
Väčšej pocty ako menovanie dobrým priateľom nepoznám. Prívlastok najlepší – ojedinelý. Rozvážne dávaný. Napriek tomu. Skúste si predstaviť, že sa každý správa ako najlepší priateľ. Ku každému. O koľko by to tu potom bolo krajšie..... Utópia....?
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár