Keď emócie priechod nemajú
Keď cítim, že nie som v práve
Keď veci svoj význam strácajú
Vtedy zisťujem, že jediné s čím žiť môžem som ja
Vtedy poviem "dosť!" a už nikdy moje slová nedostanú výdaja.
Vtedy nevyplynie už ani veta, to slovo a možno len hláska
jediná
mi povie, čo je láska.
Stratená.
A áno, už len pohľad a dotyk ťa vyslobodí
Keď v sebe sa sám skrotí
a pôjde zas v diaľ
ďalej odo mňa aj keď blízko sa nachádza
už viem, že ho nemám
Ja viem. že ťa nemám
a tak ako vlak ma prechádza
prázdnu...
Som vzduch
Už nič...
Len vzduch
Predčil ma môj chtíč
a tak už nič.
Len nekrič
že si mi...
Si mi nič a ja som žhavič polnočných ohňov
ale už si prič.
Teraz už si morič mojich snov
Už ty si len chtíč
Tak nekrič.
Už sme si nič.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár