Nevydržím sa sama rozprávať so svojou hlavou a len volám o pomoc.
Neviem nájsť smer a neviem žiť a pritom mŕtva nie som.
a tak zas v sebe blúdim, neviem nájsť cestu za vlastným srdcom.
Stratila som sa v sebe vtedy keď som sa našla
už nedá sa hovoriť, čo chcem
pretože v sebe sa bijem...v sebe som zhasla.
Keď prišla som na to vlastne čím chcem byť
tak už to nedokážem zobraziť...to aká byť mám
a tak len zosmutnievam.
Pretože to všetko, čo mám je nič kedže vo vnútri som prázdna.
a tak stále mám na jazyku tú jedinú otázku..Ako veľmi som vadná? zlá? zvláštna?
Neviem zastaviť ani tie slzy z mojich očí.. zas raz
a už mi to nesvedčí..
nechcem ich zas..a to som myslela, že mám vás.
Dostávam na podnose všetko, čo chcem a ja si neviem vybrať.
Dokážem všetkým, vami, sebou tak neskutočne plytvať!
Som nula..,za jedničkou ...toľko tvári mám, v ktorých sa už ani ja nespoznávam
TAK ČO VLASTNE CHCEŠ?!
Prinúť sa konečne sebe sa priznať...
brať...a mať...vydržať.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár