Píše sa rok 1825 a v mestečku Dasmer sa všetci obyvatelia schyľujú ku štedrovečernej večere.
Malá rodinka zvaná adrmasterovci však asi štedrú večeru nebudú mať . Nemajú si totiž čo dať na stôl . Otec ktorý nedávno ochorel zákernou chorobou kvôli ktorej sa ledva zdvihol z postele, sa nemal ako postarať o tehotnú manželku a tri hladné deti.
Keď sa chystal otec oznámiť deťom , že nebudú mať Vianoce ako si predstavovali , tak zrazu niekto zaklopal na dvere . Otec pohotovo išiel otvoriť aj keď mu to troška trvalo . Keď po malej chvíli otvoril dvere uvidel tam pána v čiernom saku , zamračil sa i povedal: „ Prosím vás nechajte nás aspoň dnes v kľude a ja vám sľubujem , že vám všetko splatím . Však sú Vianoce aj vy by ste boli radi doma so svojou rodinou.“ Ale muž neľútostne vykríkol : „ Pán Andrmaster zoberte si veci , rodinu a choďte kade ľahšie . Varujem vás inak budem musieť použiť násilie ! “ A tak pán Adrmaster nemal na vyber , musel ísť a nepovedať už ani slovka . Popri tom ako neľútostné pozeral na pána v saku bral veci a rozmýšľal kde pôjdu sláviť Vianoce . Ako tak rozmýšľal spomenul si ako raz prichýlil svojho brata s jeho štyrmi deťmi a manželkou , ktorý boli v podobnej situácii. Po chvíli bol dom už úplne prázdny a adrmasterovci putovali našťastie nie dlhou cestou k blízkej rodine. Po krátkej chvíli putovania otec zahlásil : „ Som rad že sme už tu .Vidíte deti ten bieli veľký dom s červenou strechou? ? Tak tam býva váš ujo pôjdeme sa tam pozrieť! Dúfam že nám pomôžu! “ Podišli k velikému domčeku a nesmelo ale predsa zazvonili . Ihneď im otvorila mala dievčinka a smelo povedala: „Dobrý deň , môžem pre vás niečo urobiť ? “ Pán Andrmaster pohotovo odpovedal : „ Áno môžeš , zavolaj mi ocka prosím ta ! “ Keď pán Andrmaster starší -tak sa volal jeho brat, otvoril ihneď mu jeho brat porozprával čo sa im prihodilo . Keď že Pán Adrmaster starší nikdy nebol dobrej povahy odvrkol a zatvoril dvere .Pán Adrmaster to po chvíli rozmýšľania vzdal pretože už ďalších príbuzných nemá .
Atak v tuto mrazivú noc zostala rodinka Adrmasterovci na ulici . No na druhy deň keď ich našla polícia spať na zemi pridelila im novy domov a aj lekára ktorého pán Adrmaster dlho potreboval .Pán starosta v mestečku Dasmer len dodal : „Tak a toto mate darček na Vianoce hoci už je troska neskoro ale hlavne že je .A vás pán Andrmaster čakáme na stavbe , bude to vaša nová práca , ale nie že nám tam prídete chorý až keď sa vyliečite .Dovidenia a šťastné a veselé.“
Takéto Vianoce aké zažila rodinka Andrmasterovcov si mi ani nevieme predstaviť. a tak pamätajte si :„Nikdy nemyslite viac na seba ako na druhých.Nikdy neviete kedy budete potrebovať pomoc! “

 Rozprávka
Komentuj
 fotka
vlcica1989  29. 11. 2009 12:52
krásna myšlienka na konci a veľmi pekne napísané máš talent
Napíš svoj komentár