Bojím sa pravdy
Bojím sa ísť
Bojím sa zastať
Nenachádzam útočište
Preto nemám srdce čisté
Strach sa mení na zlosť
Požiera ma úprimnosť
Zlosť je ľudská chyba
Cítim niečo mi tu chýba
Ľudia smejú sa do mojich očí
Čakám kým to všetko skončí
Opovrhujú mnou
Bavia sa
Popritom ohovárajú
No nepriznajú sa
Rozprávajú sa so mnou milo
No za rohom na všetko zabudnú
Hľadajú vo mne to najhoršie zlo
Všetky moje myšlienky prevrhnú
Z priateľov
Sú nepriatelia
Moju dušu
Hneď začernia
Neviem ako správať sa
Vo mne hnev sa prevracia
Správať sa milo?
Moje srdce by nedovolilo
A ak aj áno
Byť sralo?
Byť ako oni?
Čo boja sa pravdy?
Správať sa hnusne?
Všetko použijú proti mne
Na každý môj krok striehnu
Cítim tu chuť neznesiteľnú
Tak len tak chodím svetom
Bez nálady
Chcem ísť za svetlom
No svetlo nenachádzam
Ako muška v tmavej noci
Blúdim aj ja niet pomoci
Čo i len malé svetlo nech sa zjaví
Márne dúfam bez nálady
Kedysi bolo svetla dosť
S nimi som zažívala radosť
Teraz je to všetko iné
No všetci sa tvária nevinne
Akoby sa nič nestalo
Nechápem celkom ma to dostalo
Ako človek tak zmení a veľmi
Keď zabudne na tie pekné spomienky
A len hriech ho ovláda
Aká že to povaha?
Keď z dobrého
Sa ihneď zrodí zlo?
Možno je len nechápem
Preto že som nepoznala
Možno som v nich videla
Niečo čo bol oklam len
Nech už mi je to všetko jedno
Čo bolo úž nevrátim
Keď Pán Boh chce tak
Ja budem vždy len s nim
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
rýmovanie nie je vždy najlepšie riešenie...
občas to pôsobí tak nasilu...