nasa laska kvitla,
vtedy som si vazne priala,
aby nikdy nezanikla.
Tvoje modre oci
a ta vona teba,
bolo to fakt krasne,
no bolo nam to treba?
Prisla tu ta hrozna vojna,
cele dni som cakala,
vsetky dlhe noci,
som preplakala.
Zrazu si mi prisiel,
bol si pre mna cely,
ale bol si tak zvlastne,
zvlastne zbedaceny.
Male deti aj dospely,
ze to bolo strasne,
nikto odtial nevysiel,
usmiaty a stastne.
Ked si ty do vojny isiel,
mal si volu pevnu,
skoda ze si nechal tam,
aj nasu lasku cennu
Medzi nami dvoma,
nebolo uz slova,
bolo nam to treba,
pytam sa ta znova?
Ty si sam
aj ja som sama,
po tej hroznej vojne,
zostala len v srdci rana.
Mozno je to sebecke,
takto o tom rozpravat,
vsetci co to poznaju,
musia veru nadavat.
Vela mrtvych a obeti,
ja myslim len na seba,
ked mne az tak strasne,
chyba vona teba.
Báseň
Komentuj
8 komentov k blogu
1
rumova_vila
3. 4.apríla 2007 22:34
nedavala si sem toto uz predtym? hmm
2
prepac...som to vymazala z isteho dovodu ale som to dala teraz naspet vsetko...nedavam to tu tak aby mi niekto pisal...to ma vsetko svoj vyznam
3
toto vsetko som zazila a nikdy uz asi nebudem lubit tak ako som lubila
8
Uz som milion krat chvalila, ze Tvoja tvorba je mimoriadna, co myslis, ze by asi tak prislo teraz?
Napíš svoj komentár