„Keď nevie variť kávu, bude trpieť!“ zahlásil s úškrnom doktor a sestričky vybuchli smiechom. Neviem, mne to vtipné nepripadalo. A nie žeby som nemala zmysel pre humor a ani netvrdím, že doktor nemôže byť vtipný, ale prečo nehovorí vtipy? Napríklad o záhorákoch, alebo Chuckovi Norrisovi. Áno, áno, to by mi v tej chvíli pomohlo.
Sestrička medzitým vzala s pinzetou takú menšiu vatu a niečo na ňu nastriekala. Myslím, že to bol peroxid vodíka. Pomaličky mi začala čistiť ranu a hovoriť, koľko prípadov obarenia už tá hlúpa káva zapríčinila. V tom prišiel doktor, vzal jej to z rúk a začal mi to drieť tak silno, že som myslela, že im tam nechám na pamiatku žltú mláčku. V ušiach mi stále znelo: „Keď nevie variť kávu...“ Moje nádeje, že sa mi tvorí docela pekná nová koža, sa rozplynuli ako čierny princ. Drhol mi do živého a tváril sa pri tom, ako by len umýval pripálený hrniec. Azda môže byť niekto takto bezcitný? (A to nebudem opisovať ako mi dával dole pľuzgiere...) Už som sa na toho sadistu nemohla pozerať. Pozerala som von oknom a v diaľke videla svoju planétu plnú citlivých a dobrosrdečných ľudí, kaktusov a hovoriacich potkanov. No už pomaly týždeň vstupuje do tejto planéty aj nekonečná bolesť, ktorú ťažko prehliadať...
Nejako som sa doplazila domov a ľahla si hneď na zem. Keď mám nohu vyloženú bolí to totiž oveľa menej. Začala som plakať sťa dvojročné dieťa. Slzy sa vpíjali do koberca ako prvý dážď do suchej zeme. Iba červíky chýbali, ale v mojej hlave ich bolo vždycky dostatok. No v tejto chvíli mali stav alarmu. Nie sú moc organizovaní. Zmätene pobehovali a narážali do seba. Chcelo to lieky od bolesti. Ja osobne ich neuznávam a pár dní som vydržala bez nich, ale tento deň bol natoľko traumatizujúci, že som už musela, pretože by sa tí moji červíci načisto pomiatli a pravdepodobne by začali hrať ruskú ruletu...

„Volám Vám kvôli tomu, že som sa z dôvodu popálenia nedostavila na prax...“ vysvetľovala som pilne profesorovi.
„V poriadku. Napíšte žiadosť o zmene termínu súvislej praxe a priložte lekárske potvrdenie...“ ozvalo sa z druhej strany tej čudnej škatuľky. Zvyšok som už nejako nezachytila. ČOŽE? Zmena termínu súvislej praxe??? Mala som 100 chutí si odfotiť nohu a poslať mu mms-ku. Zo skúseností z predošlého dňa som však vedela, že ľudia nepochopia bolesť, kým nie je ich vlastná. „Dobre, ďakujem..“ zavesila som. V tej chvíli som nemala síl na nič...

Pokračovanie?? To ešte uvidíme aký chodníček si tá lavína hrôzy vyberie..

Ja viem, že som teraz veľmi slabá a precitlivelá, ale kde majú ľudia srdcia a pochopenie? Odkladajú si to do šuflíkov pre svoju rodinu a známych? Alebo ich dávno zahrabali svojimi povinnosťami a svojou dôležitosťou?? Možno som sama rovnaká, ale aspoň sa snažím. Ale možno aj kvôli tomu sa to všetko stalo. Totiž aj napriek tomu, že mi bolo zle, som nechcela nechať kamošku v štichu a dopadlo to na pohotovosti. Ešte som tam zostala až dokonca s popáleninou 2. stupňa, ale vtedy som nevedela, že je to až také vážne. Ja viem, hlúpe, do dnešnej doby sa takí ľudia proste nehodia...

 Blog
Komentuj

6 komentov k blogu

1 
fotka
anzu  8. 2. 2011 11:45
bývalá spolužiačka si popálila ruku víkend pred písomnými maturami, to bola sranda :/



a nerozumiem, však to je super, že ti len stačí napísať jednu žiadosť a máš to preložené. čo je zle? či sa to dá odložiť len o týždeň alebo tak, kedy tá noha ešte nebude zahojená?



a ešte malý detail. sadista, nie masochista.
2 
fotka
eka88  8. 2. 2011 11:57
Ok, tak pre upresnenie... tá obarenina je na chodidle a veľká asi ako päsť...



Prax si budem musieť odrobiť asi po víkendoch, alebo cez jarné/veľkonočné prázdniny...



a @anzu , vďaka sa tú korekciu
3 
fotka
flussica  8. 2. 2011 12:07




Sokujes ma. Potrebujem komplexne vysvetlenie. Doktor bol cynicky debil (ale na druhej strane, kiezby nie, ked ma takychto pacientov kazdy den a zrejme ho to uz tiez velmi nebavi, hoci trochu empatie prejavit mohol).

Je inak zvlastne, ako dobre zvladnu este ludia pisat, ked maju bolesti. Uz chapem mozno aj system Hugha Laurieho.



...Vies, ako vznikli zahoraci?

Rimania prisli na somaroch a odisli pesi.



A kolko zahorakov je potreba na prenesenie skrine? Troch. Dvaja nesu a treti je v skrini, aby drzal vesiaky.



Prosimta, Eka, nermut sa!!!
4 
fotka
eka88  8. 2. 2011 12:15
@flussica Ja viem, ale on mi na to nič nedal... nič na upokojenie, zahojenie, proste nič! Vyčistiť si to môžem aj sama. Ale viem, že je to ťažká práca, no ale ktorá nie je? A stále sa nájdu aj milí lekári...



vďaka za rozveselenie...

Ale nie veď bude fajn, len som to musela dostať von a medzi spoločnosť mám dlhšiu dobu asi zamietnutý prístup ...
5 
fotka
aenrel  8. 2. 2011 14:35
"Zo skúseností z predošlého dňa som však vedela, že ľudia nepochopia bolesť, kým nie je ich vlastná."
6 
fotka
flussica  8. 2. 2011 14:46
Na dovody tohto konania uz nemam slov ani ja. Mozno sa mu zdalo, ze by si nemala byt precitlivela, tak Ta chcel trochu zocelit .. ale nie, koniec srandy (flussica, zase vtipkujeme na miestach, kde to vobec nie je vhodne? Posli na seba Chucka Norrisa!).

Najdu, ale to s tym pristupom do toho clovek musi ist. Ja vravim, ze doktori by mali robit aj psychotesty a tak, ale to by bol asi jeden poriadny specialista na celu republiku, co pravdepodobne nie je mozne.

Mas pravdu, ze nedokazem pochopit tu bolest, ale muselo to boliet hovadsky. Skus to brat optimisticky - napr. v stredoveku by Ti mozno aj nohu amputovali ! (..no.. to som Ti asi nepomohla. Ale mam za to, ze bolest pri amputacii nohy je este omnoho horsia. Teda, ak bez anestezie.)



Potrebujes este nejake? Poslem Ti link na stranku...

Preco mas medzi spolocnost dlhsiu dobu zamietnuty pristup? A ako sa Ti to vlastne stalo? Kvoli comu si sa tak pototo?
Napíš svoj komentár