Už to neznesiem. Celý život by sa dal charakterizovať ako určovanie
si prázdnych cieľov a bezhlavé utekanie za nimi. Pri ich dosiahnutí,
však nemáme radosť,že sme ich dosiahli, no možno o nejakom
chvíľkovom šťastí by sa dalo rozprávať, ale keď sa na chvíľku
zamyslíme, zistíme, že všetky doposiaľ dosiahnuté ciele nám
slúžili iba na určenie si tých ďalších a potom to horúčkovité
utekanie za nimi.
Ani si to neuvedomujeme, to už podvedomie robí za nás. Ale to my!
Naprogramovali sme sa a celý život čakáme, že dosiahneme to,
čo chceme, no prídeme na to, že to je málo a že ani nevieme na čo
sme žili. A vlastne žijeme??Nehovorím o dýchaní, ale skutočne
žijeme? Nie je to len nejaké ustavičné prežívanie istých
skutočností s nejakým cieľom a pritom si neuvedomujeme, že
dosiahnutý cieľ už nie je cieľom?
Sme zaslepení tým, že všetko prosperuje vďaka nám ľuďom a pritom
nám uniká, že naša duša je už totálne zakrpatená?? Ako sme si
mohli vytvoriť takúto skorumpovanú kapitalisticko-zhnitú hierarchiu
nekonečných cieľov??? Všetci niekam utekáme a myslíme si, že čím
viac sa náhlime, tým viac žijeme, ale na to aby sme žili sa musíme
zastaviť.
Otvoriť oči a nevšímať si len seba. Náhlime sa za krásou,
peniazmi, láskou, priateľstvom a čakáme, že niečo dosiahneme, no
keď sa nevieme tešiť z maličkostí a z toho čo máme nepocítime
duševné šťastie pri ani tom najväčšom úspechu. Ale všetci to
tak robia, však?My sme sa predsa len zaradili. Tvárime sa ako veľkí
liberalisti, ale nedá sa ísť v stáde a pri tom slobodne! Prečo to
nechápeme??
Všetci sme úplne odlišní, svojskí, originálni a tak krásne
nedokonalí. Prečo sa potom tak snažíme splynúť? Lebo máme strach,
strach z nedosiahnutých cieľov a samoty. Nehovorím, sama som
rovnaká, ale cítim ako sa niečo vo mne búri a nedá sa to
prehliadnuť a možno sa z toho totálne zbláznim.
Stavím sa, že väčšina čítajúcich si povie, že sú to len nejaké
adolescentné výkyvy! Ale viete čo? Ja sa už vážne nevládzem
pozerať čoho som súčasťou. A tiež viem, že nezmením skoro nič.
Tak preto asi budem nútená neustále zabávať svoju myseľ niečim
iným, alebo mi načisto prepne...

 Blog
Komentuj
 fotka
ikuto  15. 10. 2010 20:09
dôležitejšie ako samotný cieľ je cesta akou do toho cieľa ideš

napríklad dakto chce vysokoškolský titul, takže chodí na výšku 5 rokov a potom dostane ten titul... ale ak mu ide len o to, tak z toho šťastný nebude....

ide o to, vedieť si užívať život taký, aký je ...
 fotka
loveistheanswer  15. 10. 2010 20:27
pokiaľ viem ja ciele nemám žiadne a ani nie som zaradený v žiadnom stáde a ani sa za ničím nenáhlim...
 fotka
flussica  26. 10. 2010 12:23
Lenze ciele su rozne a niekto moze mat za ciel i rozvoj duse, nehnanie sa za cielmi atp.. to uz nie je o tom, ze nieco nahanas, pretoze su to prakticky veci, ktore sa Ti nikdy nepodari dosiahnut dokonale a takych je vela. Malokedy si mozes povedat, ze si najlepsia a kym nie si, nemusis byt nestastna, ale sa tesit, ze sa zlepsujes (no ved ostatne, Tebe to asi netreba vysvetlovat). A ako uz napisal Ikuto, je to mozno viac o tej ceste, nie o cieli. A inak s tym, co pises, celkom suhlasim, ako s jednou castou myslienky o cieloch. A, prosimta, nezblazni sa. Urci si za ciel sa nezblaznit - pretoze by to bola skoda a vlastne by si bola sucastou noveho stada - dnes je velmi vela blaznov.. A inak, asi su to adolescentne vykyvy - tiez nimi trpievam. Uvazujem, ci to niekedy prejde, ale mozno nie, mozno sme do smrti v niektorych veciach ako teenageri.. To len tak na okraj. PozdravujemLenze ciele su rozne a niekto moze mat za ciel i rozvoj duse, nehnanie sa za cielmi atp.. to uz nie je o tom, ze nieco nahanas, pretoze su to prakticky veci, ktore sa Ti nikdy nepodari dosiahnut dokonale a takych je vela. Malokedy si mozes povedat, ze si najlepsia a kym nie si, nemusis byt nestastna, ale sa tesit, ze sa zlepsujes (no ved ostatne, Tebe to asi netreba vysvetlovat). A ako uz napisal Ikuto, je to mozno viac o tej ceste, nie o cieli. A inak s tym, co pises, celkom suhlasim, ako s jednou castou myslienky o cieloch. A, prosimta, nezblazni sa. Urci si za ciel sa nezblaznit - pretoze by to bola skoda a vlastne by si bola sucastou noveho stada - dnes je velmi vela blaznov.. A inak, asi su to adolescentne vykyvy - tiez nimi trpievam. Uvazujem, ci to niekedy prejde, ale mozno nie, mozno sme do smrti v niektorych veciach ako teenageri.. To len tak na okraj. Pozdravujem
Napíš svoj komentár