Len tak ležím na posteli, vytiahnem z vrecka mobil na ktorom svieti 13:21. Maximálne znechutený tým ako ten čas pomaly letí hodím mobil na nočný stolík a ruky si nechám len tak spadnúť na posteľ. Už mám toho dosť, možno by som sa aj pokúsil zaspať keby som vládal.
Neviem čo to so mnou je bol som šťastný, som... asi...
Kamaráti mi už párkrát napísali, že si mám nájsť babu, nech snívam, a nech sa nechovám ako najsmutnejší človek na svete, lebo vyzerám potom ako emák.
Len akosi časom sa všetko vymklo mojim plánom, ktoré som mal ako dieťa, čím to vlastne chcem byť keď budem "veľký" a hlavne aký chcem byť. Časom sa mi zdalo blbé ako sa všetci tvária, že je všetko tak užasne fajn, neexistujú problémy, a všetko sa dá vyriešiť, zdá sa mi, že som jediný kto vidí, že riešenia nie sú alebo jediný kto ich nevidí.

 Blog
Komentuj
 fotka
pilulka  6. 1. 2010 18:11
ty si teda pesimisticky...



Skús si spomenúť na tie časy keď si bol dieťa, aké to bolo bezproblemove. Prečo sa tam neskúsiš vrátiť?
 fotka
ejo333  6. 1. 2010 18:28
Len mám pocit, že môj život nieje už viac o mne.

PS: to že v slove Pseudodenník je slovo denník neznamená, že to je skutočné, aj keď to môže byť lyrika.
Napíš svoj komentár