Krvavé milovanie

Tak veľmi, veľmi....

Moje city pre teba sú čo?
Možno dákou útechou?
Súbor lásky do počtu?
Neviem na čo myslíš,
a či ja patrím k tvojmu rozpočtu.

Nenávidím ťa.

A ten cit ma sýti viacej ako celá láska čo k tebe cítim.

Prečo keď sme si spolu líhali
spať
plánovali sme tak rýchlo zo vzťahu
a náhle
vstať?

A medzitým ty a naše krvavé milovanie.

Nenávidím ťa.

Už dávno si ma mohol spoznať,
spoznať to, že nedokážem ničím iným
iba nenávisťou k tebe stonať

a ak vinúť k tebe moje sprahnuté telo

som srdce čo už toľkým naletelo

tak iba nenávisťou, úprimnou nenávisťou...

Ak moje telo v slastnom kŕči,
zvíjajúc sa rozkošou,
tak srdce napojené nenávisťou kričiac mlčí,
a ty skrvavený si navždy iba mojou otročov.

Prečo mi tvoj pohľad viac už nenapovie?

Som ako rozprávač, čo ti niečo rozpovie,
som tvoja múza, tá ťa vždycky nakopne,
som tvoj sudca a kat v jednom,
som osloboditeľ v tvojom živote biednom.

Bozk, bozk smrti....

Nenávidím ťa citom menom láska.

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu