v poslednej dobe trpim dosť rozporuplnými pocitmi ktoré mi vobec neulahcuju to co robim. sice nic nerobim ale citim ze potrbujem povedat o co mi ide. nejde mi o hluposti ako svetovy mier hladomry a podobne. chcem len pochopit sam seba a svoju ulohu v kolobehu casu. ked zistim ze ziadnu ulohu nemam budem schopny odist bez rozpakov a nechat to tu tak. kolklkrat premyslam nad tym co by sa stalo keby som urobilo hento a tamto tak ci inak ale tymito myslienkami sa dostavam do este tazsieho stavu ako predtym ked uz aj vinu za svoje ciny a aj za tie co so mnou nesuvisia hadzem na seba. a do toho vsetkeho ma boli hlava ako keby mi ju privreli do zveraka. ked sa mi niekedy sniva myslim si ze to je realita a ked sa zobudim myslim ze snivam. vacsinou to trva len chvilu po prebudeny ale niekedy aj cely den. najhorsie su spomienky neviem co si pamatam zo sna, co z reality a co z mojich myslienok. som zmateny v tomto svete ale to som uz urcite vravel. som na tom este celkom dobre ked tak nad tym premyslam ale aj tak mi to sposobuje tazkosti. najhorsie je ked je clovek sam a premysla-volaju to meditacia mne to viac ublizuje ako pomaha. neviem ci to robim zle alebo ci som taky zbytocny ze to na mna nezabera. naco sme vlastne tu? preco sme dostali ten dar zivota? alebo to neni dar ale trest? kedze tu sme a je nas tu dost(akoze hovorim o ludoch) tak asi mame neaku ulohu ale netusim a myslim si ze nikto netusi aku. momenatlne mi to aj tak vlastne jedno. vsetko mi je jedno. hlavne na mna som sa vykaslal. naco sa potrebujem? asi aby som mal kde zit. jasne ze toto hovorim v stave ktory zrovna najlepsi neni ale aj tak pouvazujte.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár