Dnešný deň bol zaujímavý, už ráno keď som sa prebudil na taký zvláštny sen, pomyslel som si, že niečo nie je v poriadku. Snívalo sa mi s hadmi, o podvádzaní, faloši a všetkých zlých veciach, ktoré my ľudia robíme. Pri rannom čajíku som sa zamýšľal nad tým či sa fakt z tohoto sveta vytráca tá čistá láska, ktorú som napríklad poznal niekedy aj ja. Potreboval som nejaké znamenie, niečo čo mi ukáže, že to pekné stále medzi nami ľuďmi môže existovať. A tak sa aj stalo.. Hneď ráno som si v autobuse všimol párik mladých ľudí čo na seba celú cestu tak pekne pozerali a tie motýle z ich brucha bolo vidno až ku nám dozadu, potom keď som prechádzal cez mesto som si všimol pár zamilovaných párikov a na ich tvárach bolo vidieť úprimný úsmev a v ich očiach radosť. Ale toto nebolo všetko, cestou vlakom do BA som len tak kukal na stanicu a čo som nevidel ? Chalan proste prišiel odzadu k dievčaťu s ružičkou a milo ju prekvapil. Proste wau, hovorím si. V BA som prestupoval na vlak smer LC a pozerám toto bude asi dlhá cesta, hádam budem sedieť, keď nastupujem v BA. No čo sa stalo ? Vlak bol taký plný, že sme museli stáť v uličkách a tlačiť sa jeden na druhého. Samozrejme som si trošku zanadával, ale po čase som si uvedomil, že to asi tak malo byť, aby som videl všetko to pekné, čo nám láska ponúka. Hneď vedľa mňa stál chalan, čo mal na taške položenú kyticu ruží a cestoval s ňou až na východ, keď som sa pozrel do kupé za mnou, tiež som tam videl dve hrdličky, všetko bolo také jasné a pekné, vidieť tých ľudí šťastných. Ako tak vlak šiel ďalej a ďalej, ľudia vystupovali a vlak bol prázdnejší, tak som si konečne sadol. Pozriem pred seba a čo vidím ? Dvoch starých ľudí ako sedia vedľa seba a držia sa za ruky a usmievajú sa na seba. Wau, láska proste nezanikne, však tak to je napísané... nie ? Konečne keď som už vystupoval a dral sa dopredu aby sa mi podarilo vyjsť von, tak v uličke som nechtiac narazil do jedného dievčaťa. V náručí držalo obrovského macíka, ktorého určite dostalo od svojho chlapca. Vôbec sa na mňa nenahnevala, práve naopak, usmiala sa a povedala: nevadí stáva sa. Každý človek, ktorého som dnes stretol vyzeral tak šťastný. Dnešný deň mi ukázal, prečo bojovať.. prečo sa snažiť ísť za tým pekným, prečo treba ráno vstávať s peknými myšlienkami a super nápadmi a nemyslieť na zlé veci. Kto vie, kedy sa nám hodia a potešíme nimi a hlavne tým, že sme, niekoho, kto v našom živote zaplní to prázdne, čo tam je.

 Denník
Komentuj
 fotka
villastannum  28. 11. 2015 23:39
Tie strašné sny mávame vtedy, keď sa veľa najeme.
No ináč to ostatné, je pekné keď niekto dokáže všímať tie pozitívne veci okolo seba.
Napíš svoj komentár