Je to zvláštny pocit presťahovať sa do iného mesta. V mojom prípade aj do inej krajiny. človek sa učí kde čo je, ako sa tam dostať a postupne si v hlave vytvára mentálnu mapu mesta, postupne spoznáva skratky, naučí sa rozoznávať peniaze (veľkosti britských mincí sú neskutočne illogické)a podobne.
Keďže som tu, v Škótsku už tretí mesiac, relatívne som sa zabývala. Prvých pár týždňov bolo dosť o ničom keďže som sa musela pohybovať po barlách (zlomená noha), najmä pri zápise na univerzitu to bolo nepríjemné, musela som behať z jednej časti do druhej, blúdila som ale vychutnávala som si to (ak si človek odmyslí tú bolesť) moja univerzita je strašne pekná, taká historická, v gotickom štýle s malou vežičkou. Trochu pripomína rokfort. škoda len že tam nemám žiadne prednášky.
Bolo úplne fajn sa počas môjho prvého týždňa vyvaliť sa na tráve, vedľa barlí, napchávať sa pizzou zadarmo, pozerať sa na tú budovu a priblblo sa usmievať.

No a ako/prečo som sa tam vlastne dostala? Každý sa ma to pýta takže tu je odpoveď. Chcela som študovať v Británii lebo - lepšie školy, viac možnosti uplatnenia etc.
A ako to vyzeralo?
december: Podala som si prihlášku na www.ucas.com, napísala som personal statement - o tom čo chcem študovať a prečo, čakala som a stresovala, február, marec: podmienečne ma prijali na školy na ktoré som sa prihlásila, jún: koncoročný test, stresy, júl: stresy, prišli výsledky z testov, vybrala som si jednu školu a tá ma už bezpodmienečne prijala. September: let do Británie.

Okej, a keďže sa mi nechce nič nejako vypisovať, ani neviem čo, hodím sem zoznam rôznych dojmov a zážitkov, taký mišung.

- v Británii majú takmer všade dva kohútiky, jeden na teplú druhý na studenú vodu - neskutočne iritujúce.

- človek sa tu naučí zamkýnať si izbu. Počas jednej bytovej párty (bývam tu na intráku) keď som zapla svetlo, našla v mojej posteli ležať cudzieho chalana, niekto sa mi snažil sa nalogovať na facebook a ukradol mi klobúk, z čoho som bola dosť rozladená.
aj keď dostala som svoju pomstu, počas halloweenu som na zemi pri našej budove naďabila na krásny, obrovský a chlpatý čarodejnícky klobúk - no nevezmeš to? !

- zistila som že čoraz častejšie myslím na jedlo, tento fakt však zial zatial nesposobil rozvitie mojich zakrpatených kulinárskych schopností, skor častejšie nakupovanie nezdravých a instantných jedál. Aj ked vačšinu času žijem na chlebe a cestovinách.

- človek sa postupne naučí rozoznávať spolubývajúcich (mám ich jedenásť) podľa hlasu/smiechu a podľa ich tanierov a príboru. Svoj príbor som od druhého týždňa nevidela takže používam ostatných. Nepísané pravidlo hovorí že ak niekto nechá na stole čipsy/koláčiky etc. o pol dna tam budú len omrvinky. Rovnaké pravidlo hovorí že kuchyňa, napriek Anninom snahám nevydrží celý týždeň čistá. Niekedy, po divokej noci sa človek len prebára rôznymi odpadkami a snaží sa neprilepiť sa o podlahu kde je ktoviečo rozliate. Vždy v nedeľu večer máme upratovací keďže v pondelok chodí upratovačka (viem znie to divne) takže pustíme nejakú muziku a upratuje sa a umývajú sa riady. Je to celkom fajn, najmä ak má človek písať esej.

- už sa ani nepozastavujem nad ľuďmi vyspevujúcimi pod oknami o tretej ráno. Najlepšia bola grupa polonahých chalanov ktorý si o takom čase zmysleli hrať futbal, a vydávali pri tom znepokojujúce zvuky.

- a keď už hovorím o "nočnom živote" spomeniem večerné požieranie čipsov, tancovanie v klube s nie celkom zahojenou nohou, "dream has a broken foot but still she went out with us" hovorila katie každému koho stretla a akýsi chalan oblečený ako včela mi preto povedal že ma miluje. Alebo jak sme sa vracali z centra, Martin si potreboval odskočiť, potom sa vrátil a povedal - cítim sa blbo, myslím že som sa vyštal na mŕtveho holuba"

- Ležanie na mokrej tráve pri univerzite počas kurvachladnej noci s tým mojim, fajčiac cigarety, pozorujúc svetlá mesta pod nami... alebo inokedy, romantický večer pri rieke pozorujúc plávajúci sajrajt v rieke - listy, odpadky, plechovka od piva, a dokonca aj pneumatika.

- Dvaja chalani, mohli mať ale 11, na autobusovej stanici v pidi meste v Škótsku, noc a zima. jeden oblečený ako malý gangster, druhý normálny blond okuliarnatec, zo psími očami ma poprosil o cigu. Nedala som.

a tak.
Pre dnes končím, možno sa ešte ozvem. Ak by náhodou niekto bažil po pokračovaní dávajte tipy na témy.

 Pseudoblog
Komentuj
 fotka
tatianka  4. 11. 2009 14:08
s britskými mincami som mala problém asi mesiac
 fotka
saddath  4. 11. 2009 15:34
jééé krásny blog

napíš ďalšie....

dozvieme sa aj niečo viac o škole,ľu´doch a tak?
 fotka
dreamagall  4. 11. 2009 17:52
@saddath

o aká pocta, dik za pochvalu . Uvazujem o napísaní pokračovania, ten další bude asi o spolubývajúcich a podivných ludkoch ktorých som tu stretla
 fotka
saddath  4. 11. 2009 18:43
a hlavne nech je riadne dlhý takéto veci milujem čítať
 fotka
pedall  4. 11. 2009 18:55
vidím, že sito tam užívaš
 fotka
kaylee  5. 11. 2009 00:06
britske mince potesili aj mna s panikou som ich vsetky vysypala na pult zacala ich otacat a predavac sa len oprel o regal a smial sa mi zarazila ma ale jedna vec-oni tam maju CHLIEB? to co je dole v anglicku sa chlebom nazvat neda ale do skotska sa nevyznam
 fotka
zipporah  26. 2. 2010 13:43
vzdych... ale jedenast spolubyvajucich, zblaznila by som sa, naozaj skutocne realne nemas vlastnu izbu alebo aspon len jednu spolubyvajucu?
 fotka
dreamagall  26. 2. 2010 14:57
každý z nás ma vlastnú izbu, to som mozno zle zformulovala, ale na byte je nás dokopy 12.
Napíš svoj komentár