a objíma ma hmla.
nič nevidím,
mám pocti,
že sa v nej utopím.
zrazu vidím tvoje oči,
najkrajšie na svete.
potom nos,pery,
bradu s jamkou,
krk a hrudník.
si to naozaj ty .
zjavil si sa ako prianie,
zachrániť ma pred hmlou.
prečo zrazu ten chlad?
tvoj dotyk bol vždy teplý,
no teraz cítim iba spomienku.
chýbaš mi
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
vandiq
25. 10.októbra 2007 14:43
jeeej...to je pjekne...
3
Prečítala som šecky tvoje básničky a nevieš si predstaviť ako sa mi páčia. Ozaj pekné!
Napíš svoj komentár