Už asi pol hodinu len píšem a mažem riadky. Tak veľmi by som si chcela vypľuť dušu, ale vlastne neviem ako.

Stále myslím na ňu. Stále myslím na to ktorá z nás pre teba znamená viac. A stále myslím na to, že ona. Nevieš si predstaviť ako z toho bolí srdce.

Vidím tú tvoju opatrnosť. Vidím ako znervóznieš keď ju spomeniem. Ako sa zmeníš na toho najsladšieho keď ti ju vyčítam. Je to z lásky alebo z pocitu viny? To sa pýtam vždy keď povieš, ľúbim ťa.

Stačilo by sa stretnúť o 3 - 4 roky neskôr. Všetko by bolo inak. Vždy som mala "šťastie" na zvláštnych ľudí. Poznala som ich veľa, no nikto ku mne nezapadol viac ako ty. Mám strach, že už taký ani nebude. Mám strach, že si raz nájdem niekoho koho budem ľúbiť, ale vždy sa budem zobúdzať s tým, že to nie je ako s tebou.

 Záchod
Komentuj
Napíš svoj komentár