Type your text, haha. Aké vtipné, že je pre nás ľahšie sa vyjadriť písomne. Akoby v slovnej zásobe existovala akási blokáda, nejaký strach v podobe konečnej tabule, pretože ďalej už most nepokračuje. Ako v Truman Show. Možnosť vyjadriť sa funkciou hlasiviek je ohraničená. A možno je nutné poukázať aj na druhú stránku. Na ten druhý breh, ktorého hranice sú dané práve schopnosťou prijímať informácie z komunikácie. Akoby sme boli viac otvorení čítaniu než počúvaniu. Je to našou fantáziou? Neviem, možno. Niektoré vety si môžeme prečítať znova. A znova. A znova, až pokým v nás nezanechajú presne ten pocit, to precitnutie, extázu. V rozhovore však máme iba jednu šancu precítiť to, čo nám druhá osoba odovzdáva. Nakoniec ten kapitalizmus nepriniesol iba chladné sivé múry. Dovolil nám schovať sa v nich a precitnúť. 




Prečo mladí ľudia myslia na smrť? Kurva, na tomto svete sme len taký krátky čas. Aké tragické, že niekto je tak sebecký voči svetskej kráse, že sa rozhodne ukrátiť sa a opustiť Zem ešte o čosi skôr. Mám rada fajčenie, je na tom niečo poetické. Vždy to ľuďom ponúkam ako argument, keď sa spýtajú tú trápnu otázku ,,Prečo fajčíš?". Neviem, je to poetické. Prečo kladieš hlúpe otázky? ,,Zaujíma ma to, je to nezdravé." Je to poetické už len tým, že sa nad tým niekto pohoršuje. Nebolo aj to účelom poézie? Teda, aspoň pred nežnou revolúciou určite. Pohrávam sa s týmto bielym zapaľovačom už nejaký ten čas.

Ale čo tá smrť? Naozaj chceme zomrieť? Zamýšľa sa nad tým veľa mladých ľudí? Nemyslím v zmysle trendu, ako Gen Z, ale reálne. Občas sa každý z nás zamyslí nad smrťou, nad tým neprebádaným. Ale keď už sa to stane našou dennou rutinou? Život je úžasný, krásny, máte okolo seba skvelých ľudí, ste zdraví a keď idete večer spať, môžete zhasnúť svetlo, napiť sa vody a prikryť sa perinou. Je to pre nás málo? Je. Áno, je. Nie je to chamtivosť, je to len vyšší stupeň bytia. Uvedomenie si toho, aké je všetko pominuteľné. Ako všetkým vštepujete do hlavy, že život je krásny, že Vám je ľúto, že tu nemôžete byť dlhšie. A oni sa len zasmejú a vychrstnú vám do tváre "80 rokov je pre teba málo? Veď počkaj, potom to už bude pre teba dosť." Aj 30 je veľa. Nie je to depresia, nie je to žiadne riešenie finančných problémov a ani problémov so zákonom. Je to iba obyčajná myšlienka, ktorá sa sama nabookovala do dennej rutiny. Niekto by si pomyslel, že toto píšem a po tomto prejave ukončím svoj život nejako strašne teatrálne (a možno v tichu a pohodlí domova pri repríze Susedov). To však vôbec nie je pravda. Práve po tomto príspevku sa pôjdem dobre najesť, pustím si Bee Gees a asi sa pôjdem stratiť niekde do davu ľudí v hlavnom meste. S úsmevom pôjdem večer spať aby som zajtra znova mohla stráviť veľmi príjemný a produktívny deň premýšľaním o tom, prečo sú myšlienky na smrť moja obľúbená poézia, ktorú aj tak asi nikdy v živote nenapíšem. 

Život je krásny, no nie? 



 Báseň
Komentuj
 fotka
abstraktdepres  31. 1. 2022 13:56
"Život je krásny, no nie?" Krásny možno práve vdaka tomu vysokému kontrastu v pocitoch a myšlienkach.

Rada čítaš správy opakovane?

Mna baví hrať sa so slovami a konkretnym formulovaním toho čo chcem vyjadriť.
 fotka
tequila  31. 1. 2022 16:23
posudzovat poetickost veci len cez skalu sokantnosti je velmi kratkozrake.

inak

mozem ta pozvat na polievku?
 fotka
johnysheek  18. 5. 2022 09:35
ale napísať tú poéziu.. slovami, nie činom, by si mohla..
však.. fakt ma zaujíma, prečo premýšľať o smrti, ktorá je len okamihom v neznámej minulosti, keď tu máme prítomnosť, každý jedne moment, ktorá tvorí náš život a zanecháva stopu..
smrť sú len dvere, cez ktoré raz prejdeme.. či povznesenie, či ničota.. nevieme, čo presne sa stane, čo nás čaká a nemáme ani šancu to zistiť, takže čokoľvek čo nám napadne.. sa ani neblíži realite..
na druhej strane. práve táto sekunda tvorí tú ďalšiu v poradí.. či teraz spravím preklep alebo nie.. či mi to bude trvať o sekundu dlhšie či kratšie napísať.. všetko ovplyvní to čo príde.. čo bude zo mňa, so mnou.. a v podstate aj s tebou či každým, kto si toto prečíta.. už len to, že si to číta ho tu udrží dlhšie, než keby to nespravil. a i tie milisekundy môžu rozhodnúť..

práve včera som čítal článok o tom, koľko ľudí sa zachránilo pred 9/11, lebo "stáli v rade na kávu", "išli zaniesť dieťa do školy", "pokazilo sa im auto".. a "nestihli prísť do práce v deň, kedy tam vleteli lietadlá"...

prečo teda premýšľať o 1 sekunde, keď dovtedy ich bude milión iných.. a zaujímavejších
Napíš svoj komentár