neporiadok a prach
nechávam to navôkol
a aj v tom spávam.
V zbytkoch svojej duše,
načahujúc sa za najbližším zhasínajúcim svetlom
cudzej duše
bez nároku...
Cítim sa ako starý zlý román
hromada času a práce čo vyšla na škodu
mali by ma založiť do knižnice trosiek
jeden chlieb denne a pohár vody.
Mal by som trpieť.
Že, prečo?
Tak to ma asi nepoznáte
a ani by vám nemalo záležať, lebo mne nezáleží.
Vety a nemajú systém.
Tak ako ja.
Blázon by to nazval básňou.
Je to text bez formy.
Rozprestrieť krídla
a priznať vinu.
Prichádza plamenný súd aj s katom.
Tnú a trhajú.
Do živého.
Vytrhnú krídla
a navždy zmrzačia,
za sen ktorý sa im rúhal.
Už si pridlho frajera strúhal.
Pridlho pohŕdal ľudstvom.
Uctieval to čo si nemal,
a deň súdu je tu.
Mal si pozitívne hľadieť na svet!
Nemal si hľadať krásu v nešťastí a problémoch...
Mal si ctiť predkov
a žiť v tieni!
Umrite.
Ako fakt ma to nezaujíma.
Nech máte koľko pravdy chcete.
Mňa už máte, nikdy ma nedostanete!
Tak toto bude mať nízke hodnotenie.
Mal by si si sám ohodnotiť...
Ale mne je to jedno.
Ja už nevládzem.
Sám.
Na konci.
Na začiatku.
Ja už na to nemám nervy.
Fotky a obrázky,
provokácie a klamstvá,
psycho-tlak
svetlo bez podstaty.
Žiadny zmysel
a žiadne riešenie
len narušenie
len zbytky.
Stratené v priestore,
bez pointy,
rýchlo
a...
Nedopovedané,
horšie ako iné-ý
už je to tu:
koniec
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
thatzooey
11. 1.januára 2011 20:01
need a hug?
Napíš svoj komentár