zostáva po tebe len dymová clona.
Tvoríš,
atramentové čmuhy ťahajúce sa vzduchom.
Dýchaš,
vodu v skupenstve pary.
Vidíš,
ako vo mne vrie túžba.
Trápiš,
moje myšlienky najrôznejšími obrazmi.
Hovoríš,
o veciach a pocitoch iluzívneho sveta.
Žiješ,
v krutej realite.
Kráčam,
bez stopy v cudzom tieni.
Tvorím,
nezmyselné vety na papieri.
Dýcham,
chemickú zlúčeninu nazývanú vzduch.
Vidím,
astrálne bytosti čo boli ľuďmi.
Trápim,
ťa otázkami.
Hovorím,
no škoda reči.
Žijem,
bez teba.
No obaja vieme,
že sa neviem rozprávať so ženami.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
azel
27. 10.októbra 2012 17:37
Celkom dobré.
Napíš svoj komentár