Vytvára nám teplo
Roztápa cudzie slzy
A nám nie je chladno
Otvorene
Neskrývane
Za hučania sirén
Unikalo
odchádzalo
Pozerali na seba
kilometre
Cítili to spojenie
V hodinách
Rozpoznali sa
A premenili
Na symbol energie
Chutí tak strašne opojne
Polozil svoju ruku
Spočinula nežne na jej krku
a aj keď chcela
nestlačil
priložil svoju hlavu
tesne k jej lícu
a dýchal jej mýtus
vôňu a strach
ktorý mu nedovolil
nechať ju tu
kilometre nežne objímali hodinu
cítila na krku jeho bradu
no nechala sa poškriabať
jej telesná schránka
podľa nej
nebola teraz hodná povšimnutia
nie prerušenia
a niekde okolo stovky
začali sa prvé bozky
prvé
intímne dotyky
a hodina
bola pritlačená k stene
z retrospektívy
už všetci dobre vieme
že nechala si
siahnuť na slobodu
na telo
bola blízko odovzdaniu
tak ako aj on
tiež to cítila
aj ňou prechádzala
ich spoločná
kinetická energia
no pri stošesťdesiatke
prišla zákruta
a tá kopa lásky
kilometrov v hodinách
rozbila sa
ostal iba vrak
rozbili sa
rozišli sa
na tom mieste ostal iba kríž
malá ranka
pamätník
no a v noci straší
ľudí a ich lásky
jedna malá sviečka
plamienok
ktorý zaviera nám viečka
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár