Vylúhovala si zo mňa bezdôvodný úsmev. Mal by so ti poďakovať ale som príliš zamestnaný užívaním si tohoto všetkého. Skončí film, prepneš titulky, znovu sa pritúliš a ja sa cítim doma ako asi nikdy predtým na tomto gauči.

Napriek tomu že máš rozmazané oči. Usmievaš sa, hreje to, cítim sa príjemne užitočný.

Pobehujem po kuchyni, robím nám chlebíky, zdobím ich na rýchlo, len aby sa na mňa nečakalo. Kričím na teba. Káva/čaj/kakavko??
Pobehnem do schodov, košela mi vlaje do nálady, dnes sa zabavím.
Syrové vežičky, hádžeme do seba, prežúvame to čo sme pred chvíľou postavili.

Zomieram. Zobuď ma prosím už nevládzem, som doma, no ty vieš že nemám kam ísť. Sedíme v objatí no ja tu zaspávam za jazdy. Bozkávaš mi líca no ja tu omdlievam, ovieva ma prázdnota. Tú nevyplní žiadne víno, žiadny syr. Olivy mi vypadávajú z úst, už nevládzem to požuť, nedokážem prehltnúť. Mozog vynecháva úseky a ani sprcha s kávou ma už nezachráni.
Prehnaná istota že to rozchodím mi zobrala posledný dych.

Rozlievam. Vrážam do nábytku, sústredím sa, usmievam, snáď nie len zo zvyku. Slúbil som ti že sa o teba postarám. Načo to tackanie sa v snehu? Telefonáty po polnoci, nájdi ma, nájdi ma a odpovedz mi prosím. Držím ťa, držím ťa už nestratíš sa. Otvor oči, prosím. Do piče tak sa na mňa pozri. Do piče, prosím.

Miluješ ho ja viem, no on je už mŕtvy a slepý. Áno je taký dobrý a áno nedá sa nič robiť. Na nohy, na nohy! Mám ovracaný chrbát, ovracané záchody a cez to všetko erekciu a zviazané ruky. Predsa len mám aj nejaké zásady a nie len svedomie a pocity viny.

Zostaň na pár dní, v tejto špine dáš sa do kopy. Slúbil som ti že sa o teba postarám aj keď netuším ako to urobím. Skoro ťa nepoznám. Neviem čo potrebujú zvieratká ako ty. Dnes v noci nie si sama ... zajtra už možno sama poletíš.

Emocionálna stonožka funguje. Posúvame si predžuté pocity, zafarbené našimi osobnostami a ukazujeme si kto sme a často o tom ani netušíme. Tvoríme dôveru ktorú jedného dňa zneužijeme. Len aby sme vykročili vyššie, dosiahli zmierenie a sledovali kam až dá sa prehĺbiť naše blúdenie.
Chvíľu sa nepozeráš a všetko ti vezmeme. Modlenie sa k symbolom a na základe toho nasleduje novodobé triedenie, novodobé väzenie.
A tvoje objatie je stále rovnako príjemné

 Blog
Komentuj
 fotka
midnightlady  30. 3. 2013 04:48
Napíš svoj komentár