Lúče svetla na tvári dávajú ti pocit že je treba odzátkovať flašu vína, pretancovať davom, zababušiť sa do života. Užívať si niečo o čom bežne nevieme že sa nás to dotýka, užívať si precitnutie do niečoho čo neexistuje, užívame si iné filtre a iné reakcie na rovnaké podnety. Milujeme darované predmety a spomienky na ludí ktorých sme ešte nevyvrátili spolu so žalúdočnými kyselinami. Užívame si drogy ktoré nám vymysleli naše hlavy, a autority nenašli spôsob ako by nám ich zakázali.
Obieham ďalšie auto a už skoro spím, obieham nákladiak, obieham svetlá ktoré tu možno ani niesu. Posádka spí, dáva voľnosť mojim prejavom besnenia, posádka nevie že tu teraz naháňam niečo čo sa chytiť nedá. Bliká mi kontrolka, vraví mi maj sa rád. Cesta ubieha. Ako život ktorého plynutie zvyčajne nevnímam. Liečim si choroby z potreby blízkosti, volant predpísali mi doktori. Volant ako terapia, ako relax od vlastnej povahy. Prerastám štáty ktorými prechádzam, prerastám priestor a kontrolka ďalej bliká a motor už ma nemá rád, možno som ho utýral, kapituloval. Modlil som sa k jeho bohom na kolenách, niekde na odpočívadle v horách a nemal som signál. Modlil som sa vo vetre pri nula stupňoch celzia, a moju modlidbu niesli vetry tých čo v nič neveria a motor si povedal že to so mnou ešte skúsi, že sa až tak nehnevá, že na našom vzťahu dá sa ešte stavať, ešte stále je čo budovať. Výkon sa navrátil, kontrolka zhasla a ja som sa mal rád.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár