Diktafón v ruke, za opaskom sekerka (ten malý topúrek). V bágli horalka, jedno pivo a dve cigarety. Ako prešľapujem pomalinky týmto chodníčkom len si zaznamenávam myšlienky. Najlepšie je ich nahrať. Ale skáču skáču myšlienky. Len tu ma napadá či popri ceste nezočím hríb alebo aspoň čosi zaujímavé aj keď nemám poňatia čo by to mohlo byť. Vetrá gebuľu v lese. Ako vždy keď si nevládal pred svetom a vlastná mizéria komplexov a zranení ťa znovu začala škrtiť. Paranoja, strach, bolesti chrbta, strach zo zranenia blízkou osobou a večitá neistota. To má ostať aspoň na chvíľku dole v dedine. Strach, že ťa zraní ? Bože ****(moje meno) bojíš sa tak veľmi? Čím ďalej si od nej tým viac sa bojíš tým viac pochybuješ. Bojíš sa, že budeš zranený oh ten strach ja už nechcem trpieť ničím. Zbaviť sa strachu a neistoty. Cítiť len šťastie. Chýba mi. Bojím sa o ňu a moju dušu. Kto to kedy vymyslel?!?! Darebák! Oh len sa zbav aspoň na sekundu pochybností. Kašli na to ako povedal her Georgínos II. keď sledoval ako stresuješ pred maturitou. No áno. To by bolo. Ale nepremýšľaj vypni. Opúšťaš svet ľudí. Tu sa ti teraz ihneď oplatí aj umrieť. Teraz nie, nebol si na spovedi. Len cítiš ako si pripravený radšej umrieť ako žiť a to kamoško veru nie je dobré. Okej idem hore. Ale prečo sú mláky pokojné? Asi preto lebo nie sú moriami. Tie občas bývajú búrlivé. Ako tvoje myšlienky. Niekedy mláky hostia žaby ako ste to videli cestou na Sliač. Žaby vyrastú a budú žrať muchy. Vždy lepšie ako žrať duše ako to robia ľudia. Utrhnú si z nej čo chcú zožerú a ukoja svoju túžbu po druhom. Fúúúúj! Nechutné. Odpor fúúúúúj! Hmmmm koľko myšlienok muselo byť na tejto cestičke? Stavím sa, že šiel tadeto pytliak a premýšľal o svojom úlovku alebo poľovník ktorý šiel za ženami čo sadia a dúfal že nejakú z nich zvedie. To aby sa vedelo socík taký býval. KSS - kotná samica sivá. A možno nie len oni. Určite tadeto šiel Jegorov alebo Bielik. Áno oni mohli. S puškami a automatmi na pleciach šliapali hore dole po tejto ceste. Kújúc v hlavách revolučné myšlienky azda kúsok aj podnapití. Možno tadiaľto viedli aj generála Turanca. Chudák koľko zrady musel cítiť a nemohol vidieť svoju Lolušku. To bola vernosť! Aj Golian ktorý nikdy neuvidel svoje dieťatko a nikto nevie čo sa s tým chlapíkom stalo. Pokračuj v ceste! Ah ten strmák pamätáš ako si z neho spadol? To bolo revu a beku. Si tu od mala. Aha aj tie srnky to vedia! Huhúúú hahá! Skáčte skáčte skáčte! A ja sa medveďa nebojím mám sekerku a odvahu! Huhúúú hahááá! Ja som Maur a vrieskam si na svojej skale! Som Jánošík! Nebojím sa! Mám sekerku a odvahu! To sú reči! Máš vyše dvadsať a blbiny v gebuli! Poď hore bež bež až hore! Už si tu! Posaď sa na spílený pník. A koľko stromov má smutnú značku svojej smrti. Označené farbou určené na sťatie. Nezabíjajte ich veď nikomu nič neurobili! Blbý človek! Hnev? Vôbec. Ba ani ľútosť. Konštatovanie to skôr. Je ti ľúto. Chudáčik zranený a ustráchaný. Tak sa cítiš plač! A čo les počúva ako vždy. Už si bol hrdý povstalec, skúsený baník, tvrdý severan alebo aj druid. Smial si sa tu ako psychopat. Les si vypočul všetku tvoju bolesť ale aj radosť. Váľal si sa pomedzi stromy a pozoroval mravce a premýšľal ako byť malý a urobiť si v strome dom. Poschodovú vežu vydlabanú v strome kde by si býval. Zavolajte farára chcem tu zomrieť! Teraz! Nebolí ťa chrbát, nemyslíš na ľudí, nebojíš sa že budeš zranený, i keď ju ľúbiš (chýba ti). Ale je to magické miesto máš svoju malilinkatú chvíľku šťastia. A tu hľa pochovajte ma sem tu k potôčiku. Tu to bude fajn a každý kto sem príde vzdá úctu a malinkú modlitbu. Prosím ach tu! Je tu taký malý svah tu je to fajn. A pozri papraď. Z nej sme si kedysi robili dračie zuby. Malí krpci ktorí zabili drakov. Nabehali sme sa tu a nahundrali. To viete občas sa niekomu nechcelo behať hore dole. Kúsok vyššie aha tam kde je ten pník. Taký je veľký! Pod tým stromom bolo bývalo ohnisko a prístrešok a kúsok vyššie horela jánska vatra. To chýba. Takto skrotol horák? to snáď nie? Kde je ****(moje meno) kde je? To ako si zišiel do sveta preč od všetkého je ti trpko. Veď pamätáš si keď si prišiel na najťažšiu skúšku učiť sa domov? Prebehol si hore na Magurku. Dal si kávu kofolu a horalku. To bolo a ten nádych. Nečerpaná energia a šiel si sa učiť a dal si! Sadni si juhú sadni. Húkaš si popod nos. Modli sa za ňu je krehká možno uzavretá, heh možno asi isto. Máš jej plnú hlavu. Iste istotne ak sa otvorí máš fúru myšlienok ktoré jej dáš. Tvoje poklady. Bojíš sa že jej ublíži ktosi zlý. A ty ? Len sa bojíš zranenia. Oh ja nechcem aby ma niečo bolelo. Jop pivo a cigareta! Hup! A ten strom to aby ste vedeli vite aká dobrá hať by z neho bola? Viete si to vôbec predstaviť? Videli ste takú hať? To sotva a kde by ste ju videli? Béčka a mestskí darebáci. Hrajú sa na počítačoch nectia si Boha a nehovoriac o tom, že keby nemajú automobilku či fabriku pod nosom sú obyčajný nezamestnaný darebáci. Fúúúúj! My sme tu museli makať. Rúbať stromy, fárať do zeme, orať, siať alebo kosiť seno. Aj ja som niečo z tohoto zažil. Na rukách som už mal mozoľov aha aj teraz jeden mám a bude ich viac! No a čo! Kto ctí prácu a Boha ctí čokoľvek. On si zaslúži svoju žienku ale aj pohárik domácej či plátok salámy na sklonku dňa. Počúva les a sem tam popremýšľa aký suchár zrúbať. Len tak. Ako ste sa hrali ako chlapci? Na počítačoch na počítačoch? Ja som mal svoju súkromnú armádu vojačikov! Na skale sa hrávali karty, bubeník pomedzi drevenice a v uličke. V malej skratke, takom chodníčku. Občas bolo treba skontrolovať rezervár vody. Desať roční sme mali veru starosť. To viete dospelý občas prehliadne a preto sme tam my. Tále bolo treba tiež kontrolovať. Náhodou by prestala rásť tráva. To nie nie nie. Tá musí rásť. Ovečky sa pasú a občas ju popoťahujú. Dospeláci, vôbec nemajú čas dbať na tie veci! Máme za nich zodpovednosť. Pivo došlo cigareta dohorela.Som **** (moje meno) ja som rástol medzi skalami pri potoku, skúsene zbieral šišky , pil z potoka vodu, kúpal sa v ňom, hľadal hríby či skúšal lesné chodníčky. Neraz videl srnu, líšku zajaca, medveďa ba aj vlka. Mal vlastný luk. Odvahu pred nemou prírodou. Vždy s rešpektom pozdravil zver alebo v správnej bázni ušiel z ich domu. Už len mlčky chodievam po starých cestičkách. V mojom srdci a duši ktorej sa môžem dotknúť. Staré známe miesto kde som sa raz a naveky našiel. Idem už domov. Vypol si hlavu. Oh vypol. Ľúbim ťa chcem byť s tebou. Chcem sa radovať nechcem sa báť zranení a neistoty. Chcem spať. Ako ti dať všetko?Prídem a budem sa modliť. Už cestou sa idem modliť s tvojim ružencom. Vďaka lesú !
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
Milujem ľudské myšlienky...
Sú také... spontánne... slobodné...