"A ty si tiež výnimočná."
Dievča sa mu zapozeralo do očí, do jedinej živej časti na mužovej škaredej, strhanej tvári a z jeho výrazu usúdila, že vyslovenú vetu by mala chápať ako kompliment.
Zadívala sa do tmy, a myslela na to, že najbližšie obydlie je vzdialené od jazera na štyri kilometre.
Bolo to ich tretie stretnutie a jej dojmy boli stále rozpačité.
Hneď na prvom stretnutí jej o sebe vyrozprával veci, ktoré ju ohromili a v úprimnom družnom rozhovore mu tiež povedala o svojom živote podrobnosti, ktoré o nej nevedia ani najbližší priatelia. Neskôr si to vyčítala, ale zvláštne puto už bolo vytvorené.
Muž v nej vyvolával neurčitý strach, vybral si ju ako svoju dôverníčku a zdôveroval sa jej s epizódami zo svojho života, ktoré nenávidel a pre ktoré sa nenávidel, prenášal na ňu svoje bremená, ktoré jej rušili dovtedy nie ľahký, ale pomerne pokojný život.
To jej vrodená zvedavosť ho k nemu neodvolateľne priťahovala. Strach, ktorý v nej svojím podivným vzhľadom a myšlienkami, ktoré ju rozrušovali vyvolával bol neodolateľný. Sedela vedľa neho a rátala s tým, že ju možno dnes v noci zabije. Prekvapovalo ju, vedomie, že by sa s tým dokázala zmieriť. Bránila by sa, upokojovala sa tým, že jeho krehká telesná konštitúcia by jej dávala dobré šance na záchranu, ale myšlienka, že by prišla o život jej nepripadala nezmieriteľná.
Muž jej nedal zatiaľ jednoznačne najavo, že by o ňu mal záujem ako o ženu a ona mu bola vďačná, pretože sama nevedela aký postoj zaujať. Občas mala chuť obviniť ho z černokňažníctva, pretože jeho odpudivý výzor sa v niektorých okamihoch menil na príjemnú tvár. Pričom nechápala, či je to chvíľkový závoj cez prebudené city, kedy sa jej zdá pekný, alebo niečo čomu nemožno porozumieť.
Napokon po dlhom rozhovore a spoločnom rozjímaní ju vzal domov, o pol štvrtej nadránom a ona pocítila nejasné sklamanie. Niekde v hĺbke duše kam sa neodvážila nazrieť ešte ani ona sama zacítila sklamanie nad tým, že sa neodohralo nič čoho sa bála.
Možno ho mala spoznať skôr. Prehrabávaním sa vo vyhasnutom krbe jeho zlých kratochvíľ našla žeravý uhlík, ktorý ju rozpálil. Viac sa s ním nestretla.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
radiophonic
5. 12.decembra 2010 15:11
Mal by som sa jej čudovať.
Napíš svoj komentár