Čoraz častejšie indentifikujem páry, ktoré spája jedno a to isté.
Tieto osoby raz ráno, alebo večer či v inú dennú dobu precitli na to, že by na vzťah už aj mohli byť pripravení. Dozreli k nemu na všetkých možných úrovniach. A tak sa rozhliadajú, ako sa rozhliadajú deti v hračkárstvach v deň svojich narodenín.
S neskrytým presvedčením o svojich nárokoch a očami netrpezlivo hľadajú svoj ideálny Predmet lásky. Poháňa ich neha, ktorá ich až zadúša, majú jej toľko.

Ich citová preplnenosť sa stáva ťarchou a nie je ňou koho ovaliť. A tak zúfalo tŕpnu pretože zúfalstvo je vždy dôsledkom dúfania. Pri troche šťastia nájdu osobu, ktorá vykazuje v lepšom prípade menší odpor či dokonca náznak ochoty, s ktorou si už vedia poradiť. V najlepšom prípade tiež túži predovšetkým milovať a spravia si jeden z druhého výklad, ktorý budú môcť vyložiť svojimi predstavami o láske, ktoré v nich bobtnali od skorej puberty nech sa široké okolie závistlivo kochá nad citom, aký osud dožičí len vyvoleným. Pretože oni sa dorozumievajú telepatiou a dôstojným prirovnaním by boli hádam len dva susedné kúsky puzzle.

Po viac či menej nevyhnutnom rozchode sa veľmi rýchlo otrasú a sú pripravení nájsť si nový cieľ, nový dokonalý vzťah, ktorý by mohli ospevovať. Ich porozchodová rétorika nie je podobná vetám ako "tak veľmi mi chýba, ja ju/ho ešte tak milujem." zato sa objavujú vety podobné tejto "bez vzťahu som nič." Mám pri týchto ľuďoch veľmi nepríjemný pocit z toho, že v tých vzťahoch milujú predovšetkým svoju schopnosť milovať a partner je skutočne len predmetom pre ich potreby. Akousi bezmennou bábkou na ktorú vešajú svoje ideály. Ako farizejsky vyznieva z ich úst motto "neprispôsobuj svoju lásku k ideálu, ale ideál k láske!", ktoré s takou obľubou opakujú. Nikdy ma tá veta nedesila viac. Mám z nich dojem, že si vystrihli krásne farebné papierové makety, rozmiestnili si ich v priestore a úprimne veria tomu, že sú skutočné. Koniec koncov ako väčšina tých, ktorí prepadli osídlam zamilovanosti. Len v ich prípade je z papiera aj to, čo by už nemalo byť.

Človek by nimi občas aj zatriasol, ale kto má to srdce?
Nie vždy je lahké ich okamžite odhadnúť. Ale myslím, že je možné prežiť aj s takouto osobou uspokojivý život. Možno je to dokonca celkom nevinné. Prežívať lásku k láske.

 Blog
Komentuj
 fotka
zayl  23. 8. 2010 11:24
Ja teda neviem, ci to bol zamer alebo je to tym, ze som sa pred chvilou zobudil a este mi to tak nepali, ale prislo mi to tak... prijemne usmevne
 fotka
joelina  23. 8. 2010 12:48
veľmi dobré
 fotka
demonsdream  23. 8. 2010 19:18
dosť dobrý článok! Teda podobne vnímam niektorých ľudí aj ja...
 fotka
marttina  23. 8. 2010 21:44
 fotka
johnysheek  26. 8. 2010 12:24
až ne-skutočne skutočné
Napíš svoj komentár